28. - 30. Septembra 2023, Nová synagóga v Žiline

Žilinský literárny festival 2023

pár slov

ŽLF 2023

Jubilejný 20. ročník bude atmosférou rôznorodosti v literatúre. Tá nás môže preniesť do imaginárnych budúcich svetov, poukázať na súčasné problémy, popularizovať vedu, prinášať poéziu v rôznych formách, sprostredkúvať dialóg a mnoho iného. Tri festivalové dni nabité programom takým rôznorodým, akým literatúra vie byť, vás preto prenesú do sveta komiksu, architektúry, stredoveku, cestovania, detských zážitkov, poetických rovín, aj starého dobrého románu.

KDE

Nová synagóga v Žiline

KEDY

28. – 30. Septembra, 2023

Nebudú chýbať debaty so zaujímavými slovenskými aj zahraničnými autormi, tematické diskusie, výborné koncerty, workshopy, celodenný detský program a v sobotu aj knižný trh vydavateľov a kníhkupectiev.
Festival organizuje občianske združenie ZLF v spolupráci s kníhkupectvom Artforum v Žiline a kultúrnymi centrami Nová synagóga a Stanica Žilina-Záriečie. Z verejných zdrojov ho podporuje Fond na podporu umenia a Mesto Žilina; dvomi percentami a vaším vstupným vy sami. Ďakujeme!

Kúpiť lístok

Na čo sa môžete tešiť

Festival moderuje Pavol Labuda.

Program

28.9.2023

ŠTVRTOK
17:00 / hlavná sála

Otvorenie festivalu

V rámci otvorenia jubilejného 20. ročníka Žilinského literárneho festivalu vás čaká nielen poetická performancia V nízkom rozlíšení, ale aj diskusia s oceňovanou izraelskou spisovateľkou Ajelet Gundar-Gošen, a ocenenie Vladimíra Michala, ktorý nestojí len za založením legendárneho Artfora, z ktorého sa už stal na slovenskej kultúrnej scéne fenomén, ale aj za vznikom samotného Žilinského literárneho festivalu. Na záver večera si budete môcť vychutnať zhudobnené básne slovenských autorov.

Otvorenie festivalu

V nízkom rozlíšení (performancia)
autorky a účinkujúce: Marianna Mlynárčiková & Nóra Ružičková  

Performancia tematizuje vzťah textu a obrazu, textuality a vizuality. Scenár sme skomponovali z prisvojených obrazových titulkov z publikácií rôznych domén. Uvoľnením titulkov z ich pôvodných vzťahov k obrazom a ich montážovým spojením do básnického pásma sme otvorili priestor pre imagináciu čitateľa, respektíve poslucháča. Pri inscenovaní prostredníctvom jednoduchých performatívnych úkonov a hravých posunov v usporiadaní javiska a hľadiska upriamujeme pozornosť divákov na rámce a podmienky vnímania a na spôsoby, akými sú režimy vnímania regulované za pomoci rozdelenia rolí a priestorov. Tak verbálna ako aj pohybová zložka performancie stavia na napätí, ktoré vytvára absencia obrazu v tradičnom zmysle slova (ako ilustrácie aj scény) a jeho nahradenie obrazom absencie, čo evokuje abstraktné alebo minimalistické podoby umenia.

Ajelet Gundar-Gošen (diskusia)
moderuje: Katarína Labudová
tlmočí: Alexandra Ďubeková

Oceňovaná mladá izraelská autorka (nar. 1982) píše vo voľnom čase, jej hlavným povolaním je psychológia, ktorej sa v Tek Avive profesne venuje. Na jej knihách to cítiť – zaoberá sa všetkými stránkami ľudskej mysle a špeciálnu pozornosť venuje práve tým zložitým a náročným zákutiam.

Rada rozoberá témy, ktoré sú problematické: v románe Klamárka píše o dievčati, ktoré krivo obviní celebritu zo sexuálneho napadnutia. V románe Prebúdzanie levov zasa otvára prípad lekára, ktorý na Negevskej púšti zrazí človeka a ujde, má však svedka a ten ho vydiera. Román Tam, kde číha vlk je v poradí jej treťou knihou, ktorú Artforum vydáva v slovenčine. Kniha je psychologickou sondou do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Na pozadí rodinnej drámy autorka rieši témy migrácie, identity či antisemitizmu. Diskusiu s autorkou sme pripravili v spolupráci s vydavateľstvom Artforum.

Ocenenie Vladimíra Michala za prínos k literatúre

Na samom začiatku roku 1990 sa skupina priateľov, medzi nimi aj Vladimír Michal a Juraj Kušnierik, rozhodla vytvoriť miesto kde by ľudia mohli zažívať jedno z najvzrušujúcejších dobrodružstiev – dobrodružstvo myslenia. Hoci hlavným nástrojom sa stali knihy a vlajkovou loďou Artfora kníhkupectvo na Kozej ulici v Bratislave, Artforum boli a sú i koncerty, výstavy, časopis, klub, Literárny festival, internetový magazín Medziknihami, vydavateľstvo. A nespočetné besedy, krsty kníh, diskusie… Tu čítali svoje verše Milan Rúfus i Jevgenij Jevtušenko, na otázky odpovedali Robert Fulghum, Vladimír Sorokin, Péter Esterházy či Pavel Kohout. Tu ste mohli stretnúť Ruda Slobodu, Milana Šimečku, svoju poslednú autogramiádu tu mal Julo Satinský…  Na čele Artfora stojí Vladimír Michal, pred 33 rokmi nosil v ruksaku knihy z Prahy, aby bolo čo predávať. Napriek rôznym prekážkam sa Artforum stalo miestom stretávania sa ľudí, uvádzania nových kníh a najmä miestom pre dobrodružstvo myslenia, ktorým aj viac ako tridsať rokov od jeho založenia zostáva dodnes.

Z Artfora sa za desaťročia jeho pôsobenia na slovenskej literárnej scéne stal kultový kultúrny fenomén. Vladimír Michal bol však aj jedným z najdôležitejších ľudí pre vznik Žilinského literárneho festivalu a práve preto by sme mu pri príležitosti nášho jubilejného 20. ročníka chceli aspoň symbolicky vyjadriť vďaku. Práve on hovoril o potrebe vzniku literárneho festivalu aj mimo Bratislavy a spolu s ďalšími spolupracovníkmi ho prvé roky pomáhal organizovať, finančne ho podporoval a tvoril jeho tvár a smerovanie.  

Viac
20:00 / kaviareň

Básne múzické

(koncert)

František Báleš zhudobnil do podoby piesní básne svojich obľúbených autorov – Rudolfa Dilonga (Dráma na počiatku, Lodičky a lode), Janka Kráľa (Moja pieseň), Jána Kostru (Vzdych), Milana Rúfusa (Báseň o básni), Jána Smreka (Dnes milujem svoj deň) a Hviezdoslavove Krvavé sonety v prebásnení do angličtiny z pera Johna Minahanea – The Bloody Sonnets.

Básne múzické

Album Básne múzické vyšiel v januári 2023 v medzinárodne etablovanom vydavateľstve Hevhetia a 30. apríla 2023 získal cenu verejnosti v ankete Esprit Jazz Awards a na Žilinskom literárnom festivale ich predstaví s hudobným zoskupením František Báleš ansámbel.

František Báleš ansámbel (Matúš Uhliarik spev, František Báleš klavír, Vladimír Máčaj kontrabas, Juraj Šušaník bicie nástroje)

Viac

29.9.2023

PIATOK
10:00 – 12:00 / hlavná sála

Škola reportáže

Šiesty ročník vyhlásenia výsledkov celoročnej súťaže študentov stredných škôl žilinskej župy organizovanej Gymnáziom bilingválnym v Žiline.

Škola reportáže

Počas slávnostného ceremoniálu sa zoznámime s najlepšími amatérskymi reportérmi a recenzistami. V kategórii rečníctvo si zmerajú sily delegáti zapojených škôl. V kráľovskej disciplíne spoznáme výsledky hlasovania o čitateľsky najúspešnejšiu knihu Vydavateľstva Absynt. Súčasťou podujatia je prezentácia zborníka ocenených prác a vystúpenie hudobného hosťa. 

Viac
16:00 / kaviareň

V DIALÓGU: Zuzana Vitková a Petr Koubský o popularizácii vedy v literatúre

Formát „V dialógu“ ponúka priestor zaujímavým ľuďom na zaujímavý rozhovor, do ktorého sa môžete zapojiť aj vy. V prvom dialógu sa budú Zuzana Vitková a Petr Koubský rozprávať o popularizácii vedy v literatúre.

V DIALÓGU: Zuzana Vitková a Petr Koubský o popularizácii vedy v literatúre

Zuzana Vitková pracuje v Denníku N od roku 2020 ako vedecká reportérka a okrem textov tvorí aj vedecký podcast s názvom N2. Urobila desiatky rozhovorov so slovenskými vedkyňami a vedcami a výsledkom je kniha Ako chutí  tarantula? Na svojej práci má najradšej, keď sa ich môže pýtať na to, ako funguje svet okolo nás. Keď sa potom pozerá na Slnko, môže si aspoň vzdialene predstavovať erupcie, ktoré na ňom prebiehajú, či elektrickú aktivitu, ktorá jej popri premýšľaní prebieha v mozgu. Petr Koubský, redaktor vedecko-technickej rubriky českého Deníka N, má na konte nielen Stručné dejiny Ruska a Stručné dejiny Ukrajiny, ale je aj spoluautorom diela Živly české vědy, knihy rozhovorov s českými vedcami  a vedkyňami.

Viac
16:30 / hlavná sála

Mycelium Vilmy Kadlečkovej

(diskusia)

moderuje: Veronika Sebechlebská

Monumentálna, ambiciózna, jedinečná… tak opisujú čitatelia aj kritici osemdielnu ságu Mycelium českej autorky scifi a fantasy Vilmy Kadlečkovej. A vôbec nepreháňajú: toto obsiahle a prepracované dielo je výnimočným zjavom na českej scéne, a s autorkou, ktorá na ňom pracovala dvadsať rokov a tento rok zaň získala vôbec prvú cenu Magnesia litera v žánri fantastiky, sa aj vy môžete ponoriť do sveta Mycelia.

Mycelium Vilmy Kadlečkovej (diskusia)

Pôvodne plánovaná päťdielna séria, ktorá začala vznikať po udalostiach 11. septembra 2001, sa nakoniec rozbujnela do hutných ôsmych zväzkov. Či už ste na svete Mycelia závislí ako na össenských hubách, alebo od neho nedokážete odtrhnúť zrak, akoby vás chytilo do treighrü, alebo nemáte ani tušenia, o čom je v tejto vete reč, ale láka vás žánrová literatúra, ktorá dokáže poukazovať na spoločenské problémy z iného uhla, určite si nenechajte diskusiu s Vilmou Kadlečkovou ujsť. „Jen málokdo dokázal tak přesvědčivě vystihnout mentalitu náboženských fanatiků a spojení hub, drog a technologií je prostě kouzelné,“ napísal o diele český prekladateľ s redaktor Mycelia Viktor Janiš.

Viac
17:30 / kaviareň

Správa o slovenskej architektúre: Henrieta Moravčíková a Peter Szalay

(diskusia)

moderuje: Jana Močková

Kolektív autorov vrátane Henriety Moravčíkovej a Petra Szalaya, ktorí sa dlhodobo venujú architektúre a urbanizmu 20. storočia, zostavil zbierku pútavých esejí o stave slovenskej architektúry pod názvom SOS A. Zameriavajú sa v nej najmä na dobový a spoločenský kontext a otázky ochrany kultúrneho dedičstva.

Správa o slovenskej architektúre: Henrieta Moravčíková a Peter Szalay (diskusia)

Pred čitateľom defilujú hotely a zotavovne, bývanie pre všetkých, postsocialistická transformácia, chápanie verejného priestoru, industriálne stavby, developerské projekty, uchovávanie dedičstva. V zbierke sa nesnažia hodnotiť konkrétne diela (hoci na konkrétnych poukazujú na problémové veci, čo je príklad sanatória Machnáč či výstavby v Demänovskej doline), ako skôr pomenovať trendy, ozrejmiť kľúčové javy, ktoré sa na architektonickej scéne odohrávajú, a upozorniť aj na miesta, v ktorých sa architektúra konfrontuje so spoločenským dianím. Kde sa v súčasnej architektúre skrýva pridaná hodnota pre verejnosť?

Viac
18:00 / hlavná sála

Daniel Majling: Čo všetko sa môže stať na Gemeri?

(diskusia, čítačka)

moderuje: Rudi Rus
ukážky číta: Branislav Bačo

Daniel Majling, autor komiksov Rudo a Zóna, osoba stojaca za zbierkou poviedkou Ruzká klasika, tento rok priniesol čitateľom ďalšiu chuťovku: prvú časť trojdielneho grafického románu Gemer, ktorý sa odohráva v jeden augustový deň – áno, správne hádate, na Gemeri. A nechýba ani Jon Bon Jovi.

Daniel Majling: Čo všetko sa môže stať na Gemeri? (diskusia, čítačka)

Prvá časť trojdielneho grafického románu sa začína dramaticky, keď neďaleko Plešivca spadne do nezakrytej šachty malý chlapec. Táto udalosť rozkrýva postupne celé panoptikum postáv a my sa na malej ploche zoznamujeme o.i. s patológom, ktorému sa rozpadol dlhoročný imaginárny vzťah s Natalie Portman; náčelníkom polície v Plešivci pátrajúcim po tom, ktorý detský psychológ pôsobiaci v meste je skutočný a ktorý sa za psychológa len vydáva; riaditeľom miestnej psychiatrie s retrográdnou amnéziou a samozrejme – s Jonom Bon Jovim. Všetko so sarkazmom, nadhľadom a iróniou tak typicky vlastnou autorovi, ako sme zvyknutí.

Viac
19:00 / kaviareň

V DIALÓGU: Juraj Malíček a Martin Boszorád o komiksoch

Formát „V dialógu“ ponúka priestor zaujímavým ľuďom na zaujímavý rozhovor, do ktorého sa môžete zapojiť aj vy. V druhom dialógu sa Juraj Malíček a Martin Boszorád porozprávajú o komikse ako o „alternatívnom“ umeleckom druhu a jeho výrazových špecifikách.

V DIALÓGU: Juraj Malíček a Martin Boszorád o komiksoch

Teoretik popkultúry Juraj Malíček a estetik Martin Boszorád zaoberajúci sa (okrem iného) kontinuálnymi živými fenoménmi súčasnej kultúry sa budú zamýšľať nad súčasnou kultúrnou rezonanciou, dosahom a atraktivitou komiksu ako „alternatívneho“ umeleckého druhu, ale aj nad tým, prečo ho neradno vnímať ako literatúru pre analfabetov, resp. nedostatočne gramotných. Reč bude tiež o tom, prečo podľa nich má zmysel čítať komiksy nielen rekreačne, ale aj odborne, či o tom, ktoré konkrétne komiksy a komiksové obsahy považujú za súčasť svojich personálnych kánonov.

Viac
20:30 / hlavná sála

Otec Ferapont alebo Znovuzrodenie pravoslávia v našom meste

(divadelné predstavenie)

Otec Ferapont v našom meste pomerne rýchlo získal povesť nekompromisného Božieho služobníka. Nie každý súhlasil s jeho kázňami, nie každý im rozumel.

Otec Ferapont alebo Znovuzrodenie pravoslávia v našom meste (divadelné predstavenie)

Zlé jazyky dokonca tvrdili, že otec Ferapont bol posadnutý presvedčením, ktorým trpia väčšinou umelci - presvedčením, že čím viac ľudí sa im podarí nasrať, tým istejšie sú na správnej ceste. Nikto však nemohol otcovi Ferapontovi uprieť jeho jedinečný zápal pre svoje poslanie. Niet pochýb o tom, že na posledné kázne otca Feraponta ľudia v našom meste do smrti nezabudnú.

Divadelné predstavenie vzniklo na motívy knihy Daniela Majlinga Ruzká klasika.

Dramatizácia: Martin Krč, Pavol Viecha

Réžia: Pavol Viecha

Scénický a kostýmový design: Dáša Veselovská

Dramaturgia: Martin Krč

Účinkujú: Viktória Šuplatová, Peter Kiss, Kristóf Melecsky

Viac
20:30 / kaviareň

Liminaal: Budúcnosť (nie)je iba moment

Na príklade fenoménu „technorientalizmu“, ktorý dlhodobo ovplyvňuje obraz budúcnosti, alebo obavy z nej v západnej civilizácii – prenesené do filmu a literatúry, ukážeme čo všetko ovplyvňuje proces tvorby umeleckého (architektonického) diela – environment designu alebo architektúry prostredia.

Liminaal: Budúcnosť (nie)je iba moment

Často totiž vnímame iba ich výsledok, autorovu interpretáciu - jednu z možných podôb - jeden z možných scenárov. Na rôznych príkladoch sa pobavíme o komplexnosti navrhovania prostredia, architektúry a tvorbe konceptov miest budúcnosti alebo alternatívnych svetov. A nielen kvôli tréningu abstraktného, alebo kritického myslenia. Snívanie a design budúcnosti sú zábavné, jej skutočné prežívanie ešte zábavnejšie.

Liminaal je interdisciplinárny ateliér pre umenie, architektúru a výskum, ktorý sídli v Rotterdame, ale pôsobí na celom svete. Založili ho v roku 2022 Jozef Olšavský a Andrej Ďurík, ktorí vlastnými slovami „veria v neustály tok myšlienok a v transformáciu, prechod a vývoj ako tvorivé stratégie – to všetko v kontexte súčasnej kultúry.“ Majú ambíciu spoluvytvárať budúcnosť. Čo je však budúcnosť? Sú to nové (lepšie alebo vylepšené) a očakávané, predpovedané technológie? Nie sú tie iba nástrojom (technológie prichádzajú a odchádzajú), ktorý nám má pomáhať, pomáhať veciam rozumieť, odrážať alebo sprostredkovať (filtrovať) realitu? Sprostredkovať budúcnosť? Budúcnosť (nie)je iba moment – obraz alebo odraz. Je komplexná – prežívame ju každú sekundu.

Viac

30.9.2023

SOBOTA
10:00 – 18:00 / hlavná sála

Knižný trh

Knižný trh

Slovenskí a českí vydavatelia a kníhkupci vám počas sobotného dňa ponúknu svoju produkciu v priestoroch Novej synagógy. Počas knižného trhu budú prebiehať literárne debaty, detský program, workshopy a prednášky.

Viac
13:30 / kaviareň

Andrij Ľubka: A čo na to Ukrajinci?

(diskusia)

hosť: Marek Vadas
moderuje: Terézia Zhaňačová
tlmočí: Anna Siedykh

Andrij Ľubka nie je len ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista, ale aj prekladateľ a kurátor festivalov poézie. Navyše je aj aktívnym dobrovoľníkom, ktorý pomáha ukrajinskej armáde, okrem iného zorganizoval nákup a dodávku takmer dvesto džípov pre ukrajinské ozbrojené sily. Do diskusie sa zapojí ako hosť aj Marek Vadas, ktorý je editorom Andrijovej knihy, ktorá práve v slovenčine vychádza, a zároveň miniedícia ukrajinskej beletrie, ktorá vychádza v Denníku N, vznikla na jeho popud.

Andrij Ľubka: A čo na to Ukrajinci? (diskusia)

V slovenskom preklade práve vychádza román Andrija Ľubku Karbid, ktorý vyšiel v roku 2015 a zaradili ho do top 5 kníh roka BBC Ukrajina; poľský preklad sa v roku 2017 dostal do užšieho výberu na stredoeurópsku cenu Angelus. Vyjde tesne pred festivalom, takže si ho budete môcť zadovážiť ešte čerstvo z tlačiarne! Diskusiu s autorom sme pripravili v spolupráci s Denníkom N.

V imaginárnom ukrajinskom mestečku na hranici s Maďarskom sa niekoľko členov miestnej elity pod zámienkou financovania fontány pre mesto rozhodne vybudovať pod hranicou tunel, ktorý všetkých Ukrajincov dovedie do Maďarska, teda do Európskej únie. Tým sa má Ukrajina konečne začleniť do Európy. Bude však táto eurointegrácia skutočne prínosom? Chcú to Ukrajinci? A koho to naozaj zaujíma? Novela mladého ukrajinského básnika a aktivistu Andrija Ľubku vypovedá o mentalite súčasných Ukrajincov viac ako seriózne publicistické texty, a rozhodne to všetko hovorí prostredníctvom príťažlivej zmesi tuláckeho románu, frašky a ľúbostnej romance s prvkami čierneho humoru.

Viac
14:30 / hlavná sála

Úžasná Brazília so Zdenkom Somorovským

(diskusia, prednáška)

moderuje: Ivana Zacharová

Vydajte sa so sprievodcom, fotografom a reportérom Zdenkom Somorovským na fantastickú cestu po Úžasnej Brazílii, ktorú približuje aj v rovnomennej knihe prostredníctvom cestovateľských reportáží doplnených kvalitnými fotografiami berie čitateľa na epickú cestu do krajiny vyznačujúcej sa nespútanou energiou, podmanivým rytmom samby, nádhernou prírodou amazonského pralesa a nezadržateľnou silou magickej rieky Amazonky.

Úžasná Brazília so Zdenkom Somorovským (diskusia, prednáška)

Autor kráča po stopách zaniknutého brazílskeho cisárstva, na kávovej plantáží odhaľuje krutú minulosť afrických otrokov, v dažďovom pralese hľadá stopy železnice, ktorá pred sto rokmi pretínala tropickú Amazóniu. V Riu de Janeiro spoznáva život v bohatom historickom centre, ako aj v chudobných favelách. Autentickým spôsobom opisuje svojrázny spôsob života ľudí, ktorí obývajú okolie najväčšej rieky sveta – Amazonky. Okom skúseného pozorovateľa vníma dianie okolo seba a krásnu i krutú realitu súčasného brazílskeho života prepája s fascinujúcimi súvislosťami z histórie tejto jedinečnej krajiny.

Viac
15:00 / kaviareň

Ewald Arenz

(diskusia)

moderuje: Katarína Labudová
tlmočí: Helena Grofčíková

Nemeckého spisovateľa Ewalda Arenza už mali slovenskí čitatelia možnosť spoznať prostredníctvom českého prekladu jeho románu Staré odrůdy a tohto roku mu v slovenskom preklade vyšiel román Veľké leto, nádherný príbeh o tom prvom veľkom dôležitom lete dospievania plnom priateľstiev a veľkých lások, po ktorom už nič nebude ako predtým.

Ewald Arenz (diskusia)

Obe knihy boli niekoľko týždňov na vrchole rebríčka bestsellerov denníka Der Spiegel. Ewald Arenz doposiaľ napísal dve desiatky prozaických kníh a niekoľko divadelných hier. Veľké leto je knihou o dospievaní, ale hlavne príbehom o lete, na ktoré sa nedá zabudnúť. Za všetko hovorí mimoriadny úspech knihy na domácom (nemeckom) trhu. Tamojšie nezávislé kníhkupectvá si totiž Veľké leto zvolili za najobľúbenejšiu knihu roku 2021. Pozvanie do diskusie prijala aj prekladateľka Veľkého leta do slovenčiny Paulína Čuhová. Diskusiu s autorom sme pripravili v spolupráci s vydavateľstvom Literárna bašta a vďaka podpore Goethe-Institut Bratislava a Nadácie Volkswagen Slovakia.

Viac
15:30 / chodba pri hlavnej sále

Ozvi sa! – moderná sebaobrana

s Jasmínou a Pavlom Houdekovcami (workshop)

Zážitkový workshop Modernej sebaobrany vás naučí ako sa za seba postaviť, ako si hájiť osobné hranice a ako si vziať stratenú silu späť. Príďte si naboostovať sebavedomie a naučte sa hovoriť NIE! Workshopom vás prevedú Pavel a Jasmína Houdekovci, autori rovnomenného bestselleru.

Ozvi sa! – moderná sebaobrana s Jasmínou a Pavlom Houdekovcami (workshop)

Pavel je vyštudovaný právnik, ktorého v mladosti ťažko šikanovali. Jasmínu v štrnástich rokoch znásilnil rodinný priateľ a drogy ju dostali až na ulicu. Spoločne vybudovali revolučný projekt Moderná sebaobrana, ktorý si kladie za cieľ zastaviť násilie. Napísali bestseller, pracujú na ďalšej knihe. Modernú sebaobranu priniesli na prestížne konferencie a do vylúčených lokalít. Spolu so svojím tímom sa snažia, aby sa sebaobrana stala súčasťou školských osnov. Učia, ako používať svoj hlas ako zbraň a ako sa vyhnúť násiliu. Ich mottom je: „Ak sa dnes ozvem, zajtra sa nebudem musieť fyzicky brániť.“

Viac
16:00 / hlavná sála

Camera Obscura Aleny Sabuchovej

(diskusia, uvedenie krátkeho filmu)

moderuje: Pavel Sibyla

Oceňovaná spisovateľka Alena Sabuchová hovorí o svojej novej pripravovanej knihe, o vzniku filmu podľa jej úspešného románu Šeptuchy a o príbehoch z pera iných autorov či autoriek, ktoré sa dostali na filmové plátno. Súčasťou diskusie bude uvedenie nového krátkeho filmu o jej pripravovanej knihe. 

Camera Obscura Aleny Sabuchovej (diskusia, uvedenie krátkeho filmu)

Alena Sabuchová je laureátkou Ceny Anasoft litera za rok 2020, Ceny Ivana Kraska či Ceny Nadácie Tatra banky. Jej knihy boli preložené do štyroch jazykov a pripravuje sa filmová podoba jej úspešného románu Šeptuchy, na ktorom sa scenáristicky podieľa. Čo sa musí stať, aby z výbornej knihy vznikol skvelý film? O prípadoch, kedy sa to podarilo, sa bude spisovateľka rozprávať so spisovateľom a publicistom Pavlom Sibylom. Spisovateľka tiež prezradí niečo o novej knihe, na ktorej práve pracuje a ktorá je inšpirovaná skutočným príbehom. Podujatie sa uskutoční v spolupráci so Slovenským literárnym centrom.

Viac
16:30 / kaviareň

S Afonsom Cruzom o vzdialenostiach medzi nami

(diskusia)

moderuje: Ivana Zacharová
tlmočí: Lucia Halová

Diskusia s Afonsom Cruzom, všestranným portugalským umelcom, ktorý popri písaní fotí, ilustruje knihy, hrá v bluesovej kapele a režíruje animované filmy. Vo svojom najnovšom románe (už treťom, ktorý mu vychádza v slovenskom preklade) rozohráva tézu vychádzajúcu z prvej vety románu Anna Kareninová, jedného z najslávnejších diel svetovej literatúry.

S Alfonsom Cruzom o vzdialenostiach medzi nami (diskusia)

„Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“ Román Princíp Anny Kareninovej je reflexiou o ľudských rozdieloch, vzdialenosti medzi nami a o subjektívnom, často neopodstatnenom strachu zo všetkého cudzieho. Je to kniha o hraniciach – geografických, ale aj mentálnych, o múroch, ktoré si okolo seba staviame a ktoré nám často bránia naplno žiť, a tak sa naša existencia obmedzuje len na prežívanie. Diskusiu so spisovateľom sme pripravili v spolupráci s Portugalským inštitútom.

Viac
17:00 / hlavná sála

V DIALÓGU: po stopách stredoveku

s Danielou Dvořákovou, Tomášom Gálisom a Denisou Gura Doričovou

Formát „V dialógu“ ponúka priestor zaujímavým ľuďom na zaujímavý rozhovor, do ktorého sa môžete zapojiť aj vy. V treťom dialógu sa traja spoluautori vyberú na cestu búrania zakorenených mýtov o živote v stredoveku.

S Alfonsom Cruzom o vzdialenostiach medzi nami (diskusia)

Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális, ktoré vyšli knižne pod názvom Stopy stredoveku, sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie, a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov.

V rozhovoroch sprístupňujú život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí. Vysvetľujú však aj to, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom.

Viac
18:00 / hlavná sála

Postsedliaci: slovenský ľudový protest

moderuje: Pavol Labuda

Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podľa toho sa aj správajú. Slovenský antropológ Juraj Buzalka sa vo svojej knihe nemilosrdne pozerá na Slovákov, vecne a kriticky komentuje naše ilúzie o sebe i naše utkvelé predstavy o fungovaní sveta.

Postsedliaci: slovenský ľudový protest (diskusia)

Postsedliaci vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za „tradičné“, volia populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, aký kedy žili príslušníci ich rodokmeňa. A aj tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia doprosovať. Melancholicky smútia za svetom, ktorý nikdy nebol. Ich stratégiou prežitia je nemať názor, teda pochopiteľná hra na istotu s cieľom udržať status quo – „len aby horšie nebolo“.

Viac
19:00 / kaviareň

Diskusia s reportérkou Aleksandrou Lipczak

(diskusia)

moderuje: Alexandra Jurišová
tlmočí: Juraj Koudela

Ikonické španielske olé! vzniklo údajne z prevolávania slávy Alláhovi, traduje sa, že aj flamenco má arabské korene. Vydajte sa s oceňovanou poľskou reportérkou na fascinujúcu cestu mapujúcu vzťah Európy s moslimským a arabským svetom.

Diskusia s reportérkou Aleksandrou Lipczak (diskusia)

Od Toleda po Sevillu, od Granady po Tarifu skúma v knihe Lajla znamená noc (vyšlo česky v roku 2023 v českej edícii vydavateľstva Absynt v edícii Prokletí reportéři) o strete islamu a kresťanstva v španielskej histórii mýtus al-Andalúsu a konvivencie, bájneho tolerantného spolužitia Židov, moslimov a kresťanov. Od katolíckych veličenstiev odhodlaných vybudovať čisto kresťanské Španielsko po migrantov stratených na mori, ktorých nehľadá nikto okrem zúfalých príbuzných, od toho, že v Granade sa dá zažiť príchuť Marakéša, po kontroverziu okolo cordobskej mešity-katedrály, od nápisov z Koránu v Alhambre po toledské skriptóriá, v ktorých stredovekí prekladatelia pomáhali šíriť arabské poznatky do Európy. Moriskovia, gitanos, conversos... Lajla znamená noc je reportáž o tom, že dejiny kultúrneho preberania a stykov sú rovnako dôležité ako významné bitky a vojny.

Viac
21:00 / kaviareň

Darkness Positive

(koncert)

Mladí Martinčania oslovujú publikum nekompromisnou modernou hudbou s vlastnou tvárou a názorom so žánrovým presahom do jazzu, funku a hip-hopu.

Darkness Positive (koncert)

Darkness Positive sú: Šimon Švidraň (gitara, spev), Matej Richtarčík (bicie), Adrián Simonides (basová gitara), Matej Novák (saxofón), Lukáš Cintula (klávesy)

Viac

30.9.2023

SOBOTA

DETSKÝ PROGRAM

10:30 / kaviareň

Divadelné zoskupenie Odivo: Aero

Vzdušné laboratórium pre deti, ich rodičov a všetkých, ktorí majú chuť si uletieť. Aero je divadelno-objektová poézia o vzťahu k lietaniu, k pohybu vo vzduchu. Performeri, podobne ako vedci, skúmajú možnosti vytvárania a pretvárania sveta pomocou vzdušných prúdov, pričom prúdenie rozhýbava rôzne materiály a vzduchové vibrácie tvoria hudbu. Pre deti od 1,5 roka.

Divadelné zoskupenie Odivo: Aero

Scéna a kostýmy: Ivana Macková
Hudba: Matej Háasz
Svetelný dizajn: Milan Slama
Dramaturgická spolupráca: Mária Danadová
Réžia: Monika Kováčová
Účinkujú: Mária Danadová, Juraj Smutný a Monika Kováčová

Odivo je nezávislé divadelné zoskupenie založené v roku 2014. Od svojho vzniku účinkovalo na viac ako 100 festivaloch (Slovensko, Česko, Poľsko, Nemecko, Bulharsko, Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina). Divadelný jazyk zoskupenia inklinuje k medzidruhovým umeleckým prejavom, v rámci tvorby experimentuje s postupmi bábkového, objektového, pohybového divadla a performancie. Okrem tvorby predstavení pre všetky vekové kategórie sa venuje paradivadelným projektom, vzdelávaniu a spoluprácam s tvorcami a tvorkyňami z rôznych umeleckých odvetví.

Odivo získalo ocenenia na medzinárodných festivaloch v Bulharsku, v Poľsku, v Chorvátsku, v Srbsku, v Česku a na Slovensku. Formujúcimi osobnosťami zoskupenia sú Monika Kováčová a Mária Danadová. Okrem nezávislej scény spolupracujú aj so zriaďovanými divadlami.

Viac
13:00 / hlavná sála

S batohom cez hory

(predstavenie podcastu)

Podcast je určený hlavne mladým poslucháčom a ich rodičom, ale aj všetkým, ktorí majú radi prírodu a záleží im na nej.

S batohom cez hory

Hlavným cieľom je okrem zábavy rozvíjať v deťoch i dospelých pozitívny vzťah k horám, v našom prípade hovoríme o Tatrách, nielen Vysokých, ale aj Nízkych, Západných a Belianskych. Robíme to preto, aby sme hovorili o vzťahu k prírode a aktívnom pohybe v nej. Okrem toho je dnes viac ako dôležité viesť diskusiu a konať aj v súvislosti s ochranou životného prostredia.

Vypočujte si tu: https://www.cezhory.sk/podcasty/

Viac
13:00 – 14:30 / severný balkón

Slovníček z básničiek

- workshop ku knihe s autorkami Silviou Kaščákovou a ilustrátorkou Veronikou Pažickou

Slovníček z básničiek je netradičný bedeker básnických žánrov a umeleckých nástrojov, ktorými sa dá napísať báseň. Vďaka príkladom je názornou a zábavnou pomôckou pre žiakov a kurzy tvorivého písania, ale aj pre samoukov, pokúšajúcich sa poeticky zaznamenať svoj vnútorný svet.

Slovníček z básničiek – workshop ku knihe s autorkami Silviou Kaščákovou a ilustrátorkou Veronikou Pažickou

Forma spoluvytvára obsah – haiku je iné ako elégia, sonet či pieseň, ale všetky umožňujú stretnúť sa s krásou ukrytou v jazyku. Kniha je vhodná pre žiakov prvého stupňa ZŠ, ktorí sa venujú, prípadne sa možno v budúcnosti budú chcieť venovať kreatívnemu písaniu, zaujíma ich poézia ale nie len tá. Môže byť “pomôckou“ pri tvorbe poetických textov. Mladší záujemcovia môžu priniesť na konzultáciu svoje prvotiny, či už básní alebo ilustrácií k básniam.

Viac
13:00 – 14:30 / južný balkón

Dievčatko z mora

- workshop ku knihe

Sophie de Mello Breyner Andresen: Dievčatko z mora

workshop ku knihe s lektorkou Portugalského inštitútu Elenou Seitlerovou

Dievčatko z mora – workshop ku knihe

V nádherne ilustrovanej knihe je vyrozprávaný emotívny príbeh o dievčatku z mora a chlapcovi z pevniny, ktorý sa stal klasikou portugalskej literatúry. Keďže ide o rozprávanie o krásach prírody, snažíme sa aj na workshope nezaťažovať ju našimi aktivitami a tvoríme predovšetkým z prírodných alebo recyklovaných materiálov. Deti si budú môcť vytvoriť rôzne morské živočíchy – ryby, rybky, korytnačky, hviezdice, chobotnice, medúzy, raje... Zároveň sa pri tvorení započúvajú do ukážok z knihy. Workshop je určený všetkým deťom (bez obmedzenia veku), ktoré majú chuť tvoriť.  

Viac
13:00 / Stanica Žilina - Záriečie
14:45 – 16:00 / severný balkón

Hľadačka Pátračka Questing – Kniha v Žiline

- mapovanie, tvorba príbehu s Jankou Konárikovou, Permakultúra SK

Environmentálna dielňa o questingoch – v slovenčine pátračkách, alebo hľadačkách. Účastníci sa na ňom dozvedia ako zmysluplne interpretovať krajinu, prírodu alebo mesto návštevníkom.

Hľadačka Pátračka Questing – Kniha v Žiline - mapovanie, tvorba príbehu s Jankou Konárikovou, Permakultúra SK

Princíp udržateľnosti pritom nespočíva iba vo vytváraní hľadačiek s environmentálnou tematikou, už questing samotný totiž predstavuje formu udržateľného a šetrného turizmu. Vytvoríme spolu ilustrovanú poznávaciu trasu, kde zábavnou formou prevedieme návštevníka príbehom knihy v Žiline. Začneme 13:00 na  Stanici Žilina - Záriečie a spoločne prejdeme mestom do Novej synagógy.

Viac
14:45 – 16:00 / južný balkón

Bublinové vystrihovačky

- tvorivý workshop časopisu Bublina s ilustrátorkou Broňou Schragge

Papierové vystrihovačky sú neoddeliteľnou súčasťou tlačovín pre deti už niekoľko generácií. V časopise Bublina sú pravidelnou rubrikou od jej samého začiatku.

Bublinové vystrihovačky – tvorivý workshop časopisu Bublina s ilustrátorkou Broňou Schragge

Deti si vďaka nim cibria trpezlivosť, motorické zručnosti, 3D rozmýšľanie, no hlavne sa pri ich výrobe zabavia a potešia z vlastnej výroby niečoho pekného. Na workshope nájdete tie najlepšie kúsky z celého fungovania Bubliny!

Viac
16:30 – 17:30 / severný balkón

Slniečkové legendy

– predstavenie časopisu Slniečko so šéfredaktorkou Kristínou Soboň a redaktorkou Soňou Balážovou

Slniečkové legendy – predstavenie časopisu Slniečko so šéfredaktorkou Kristínou Soboň a redaktorkou Soňou Balážovou

Kristína so Soňou sa s deťmi podelia o proces vytvárania Slniečka od prvého nápadu až po jeho realizáciu, predstavia každú dôležitú časť jeho tvorby a deti si budú môcť nakresliť obálku časopisu.

Viac
16:15 – 17:15 / južný balkón

Chrontulienka

– workshop s ilustrátorkou Hedvigou Gutierrez

Chrontulienka – workshop s ilustrátorkou Hedvigou Gutierrez

Malý Jalafáš dostal do vienka veľmi nelichotivé hygienické návyky. Sudičky Špina Špinavá a Chronta Chrontavá totiž zamkli svoje sestry Čistotku Čistotnú a Milku Poriadkumilovnú v aute. A tak Jalafášovi čistota a poriadok nič nehovorili. Ešteže Čistotka a Milka vymysleli, ako Jalafáša z tej šlamastiky dostať. Oživili kopu špiny pod jeho posteľou a stvorili Chrontulienku. A v tej chvíli sa začali diať divy. A divy sa budú diať aj na našom workshope, kde si deti vytvoria hýbajúcu sa „príšerku“.

Viac

Toto sú

Naši hostia

Ajelet Gundar-Gošen

Ajelet Gundar-Gošen

Ajelet Gundar-Gošen (1982) vyštudovala psychológiu v Tel Avive a film a scenáristiku v Jeruzaleme. Získala množstvo ocenení za poviedky, scenáre a krátke filmy. Jej prvý román Jedna noc, Markowitz, ktorý vydala v roku 2013, jej priniesol prestížnu Sapirovu cenu za najlepší debut, podľa knihy Prebúdzanie levov (Artforum, 2017) vznikol televízny seriál na NBC. Tam, kde číha vlk (2021) je jej posledný román. Pracuje ako psychologička v Tel Avive.
foto © Tal Shahar

Viac

Ewald Arenz

Ewald Arenz

Ewald Arenz (nar. 1965) je nemecký spisovateľ, dramatik a učiteľ. Vyštudoval anglickú a americkú literatúru a tiež históriu. Pôsobí ako učiteľ na strednej škole v Norimbergu. Doposiaľ napísal dve desiatky prozaických kníh a niekoľko divadelných hier. Okrem toho píše aj poviedky, stĺpčeky, organizuje literárne akcie a pri divadle vo Fürthe, kde s rodinou býva, vedie literárne dielne. Jeho román Staré odrůdy (vyšiel česky v roku 2021) sa stal bestsellerom. Román Veľké leto vydala Literárna bašta v roku 2023 v preklade Paulíny Čuhovej.

foto © Ilka Birkefeld

Viac

Afonso Cruz

Afonso Cruz

Afonso Cruz (1971) debutoval v roku 2008 a úspech na seba nedal dlho čakať. Za Encyklopédiu univerzálnej histórie (Enci­clo­pé­dia da Estó­ria Uni­ver­sal) získal cenu Camila Castela Branca za najlepšiu zbierku poviedok roku (2009). Za román Kokoschkova bábika (A Boneca de Kokoschka) mu bola v roku 2012 udelená Cenu Európskej únie za literatúru. Román Knihy, ktoré zhltli môjho otca (vyšiel v preklade Zuzany Greksákovej) získal ocenenie za najlepšie dielo roka (2009) v kategórii young adult. V roku 2020 sa stal podľa Martinusu Knihou roka. V slovenčine vyšiel tiež román Maliar pod kuchynským drezom (2005) v preklade Júlie Jellúšovej. Afonso Cruz je všestranný umelec, popri písaní fotí, ilustruje knihy, hrá v bluesovej kapele Soaked Lamb a režíruje animované filmy. Venuje sa aj tvorbe pre deti, v roku 2019 mu vyšla kniha Ako uvariť dieťa (Como Cozinhar uma Criança).

foto © Paulo Sousa Coelho

Viac

Daniel Majling

Daniel Majling

Daniel Majling študoval na Vysokej školy múzických umení v Bratislave, po jej skončení pôsobil ako dramaturg v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Od divadelnej sezóny 2014 / 2015 pracuje v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave.

V BRAKu mu vyšli komiksy Rudo, Zóna a prvá časť trojdielneho grafického románu Gemer. Je zostavovateľom a prekladateľom zbierky poviedok Ruzká klazika, ktorá sa dostala medzi desať a neskôr aj medzi päť finalistov prestížnej Ceny Anasoft litera 2018. Ruzká klazika získala Cenu čitateľov Anasoft litera 2018 a je laureátom Ceny René 2018.

 

foto © Ctibor Bachratý

Viac

Andrij Ľubka

Andrij Ľubka

Andrij Ľubka (1987) je ukrajinský básnik, spisovateľ a esejista, ktorý má na konte niekoľko zbierok poézie, poviedok a esejí. Je držiteľom viacerých literárnych ocenení a členom ukrajinského PEN-u. Prekladá z poľštiny, chorvátčiny, srbčiny a angličtiny a je kurátorom dvoch medzinárodných festivalov poézie. Zároveň je aktívnym dobrovoľníkom, ktorý pomáha ukrajinskej armáde, okrem iného zorganizoval nákup a dodávku takmer 200 džípov pre ukrajinské ozbrojené sily. Žije v Užhorode. V slovenskom preklade sa pripravuje preklad jeho románu Karbid, ktorý vyšiel v roku 2015 a zaradili ho do top 5 kníh roka BBC Ukrajina; poľský preklad sa v roku 2017 dostal do užšieho výberu na stredoeurópsku cenu Angelus.

Viac

Aleksandra Lipczak

Aleksandra Lipczak

Aleksandra Lipczak (1981) je novinárka a reportérka. Vyštudovala žurnalistiku, poľské a hispanistické štúdiá na Jagelonskej univerzite v Krakove a spolupracovala s denníkmi Gazeta Wyborcza, Polityka a štvrťročníkom Przekrój. Venuje sa najmä španielsky hovoriacemu svetu a za svoju prácu bola nominovaná na cenu Grand Press Award v kategórii špecializovaná žurnalistka. Je štipendistkou európskeho programu pre mladých autorov a prekladateľov CELA. Jej debutová kniha Ludzie z placu Słońca (Ľudia z námestia Slnka, 2018), venovaná súčasnému Španielsku, bola nominovaná na Literárnu cenu Witolda Gombrowicza. V knihe Lajla znamená noc (česky 2023, preklad Martin Veselka) sa vracia k španielskej histórii, ktorá úzko súvisí so súčasnosťou - so stretom islamu a kresťanstva. Kniha získala Cenu Beaty Pawlak a bola nominovaná na prestížnu cenu Nike.

foto © Tomasz Czech

Viac

Alena Sabuchová

Alena Sabuchová

Alena Sabuchová vyštudovala filmovú a televíznu scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Za svoj literárny debut Zadné izby získala Cenu Ivana Kraska (2017). Vďaka svojej v poradí druhej knihe s názvom Šeptuchy si obľúbila Podlasie- historický región na rozhraní dnešného Poľska, Litvy a Bieloruska. Za román získala ocenenie Anasoft litera za najlepšiu prózu za rok 2019 a je aj laureátkou Ceny René, ktorú udeľujú stredoškolskí študenti. Šeptuchy boli preložené do viacerých cudzích jazykov, napr. macedónčiny a češtiny. Je prvou štipendistkou programu pre mladých autorov, ktorý Slovenské literárne centrum (SLC) pripravuje s podporou Nadácie Tatra banky.

Viac

Vilma Kadlečková

Vilma Kadlečková

Vilma Kadlečková (1971) je česká scifi a fantasy autorka a medzi jej najambicióznejšie počiny patrí monumentálna osemdielna sága Mycelium, za ktorú získala cenu Magnesia litera za najlepšie dielo z oblasti fantastiky, ktorá sa v roku 2023 udeľovala vôbec prvýkrát. Absolvovala odbor vedecké informácie a knihovníctvo na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Pracuje ako redaktorka a často prispieva do rôznych žánrových zborníkov. Je vydatá za Martina Klímu (od r. 1994) – teda v skutočnosti sa volá Vilma Klímová, ale rodné meno si ponecháva ako literárny pseudonym.

Viac

Vladimír Michal

Vladimír Michal

Vladimír Michal, zakladateľ a majiteľ ARTFORA

Na samom začiatku roku 1990 sa skupina priateľov, medzi nimi aj Vladimír Michal a Juraj Kušnierik, rozhodla vytvoriť miesto kde by ľudia mohli zažívať jedno z najvzrušujúcejších dobrodružstiev – dobrodružstvo myslenia. Hoci hlavným nástrojom sa stali knihy a vlajkovou loďou Artfora kníhkupectvo na Kozej ulici v Bratislave, Artforum boli a sú i koncerty, výstavy, časopis, klub, Literárny festival, internetový magazín Medziknihami, vydavateľstvo. A nespočetné besedy, krsty kníh, diskusie… Tu čítali svoje verše Milan Rúfus i Jevgenij Jevtušenko, na otázky odpovedali Robert Fulghum, Vladimír Sorokin, Péter Esterházy či Pavel Kohout. Tu ste mohli stretnúť Ruda Slobodu, Milana Šimečku, svoju poslednú autogramiádu tu mal Julo Satinský…  Na čele Artfora stojí Vladimír Michal, pred 33 rokmi nosil v ruksaku knihy z Prahy, aby bolo čo predávať. Dnes sa už za pult kníhkupectva dostane len zriedkavo. Nadšenie a idealizmus prešli mnohými skúškami reality života, jeho jasná hodnotové hranice však zostali nezmenené. Dlhoročné partnerstvo s Bratislavskou komunitnou nadáciou, občianskym združením Návrat či jeho práca v správnej rade nadácie Ekopolis do toho zapadajú. A kníhkupectvá, ktoré zostávajú ostrovom v mori komercie, a napokon vydavateľstvo, prirodzené pokračovanie príbehu Artfora – to je momentálne Michalova najväčšia láska… Hneď po manželke Jane, s ktorou 38 rokov zdieľa jednu domácnosť, a ich 4 dcérach a troch vnučkách.

Viac

Jasmína a Pavel Houdekovci

Jasmína a Pavel Houdekovci

Jasmína a Pavel Houdekovci: Pavel je vyštudovaný právnik, ktorého v mladosti ťažko šikanovali. Jasmínu v štrnástich rokoch znásilnil rodinný priateľ a drogy ju dostali až na ulicu.
Spoločne vybudovali revolučný projekt Moderná sebaobrana, ktorý si kladie za cieľ zastaviť násilie. Napísali bestseller, pracujú na ďalšej knihe. Modernú sebaobranu priniesli na prestížne konferencie a do vylúčených lokalít. Spolu so svojím tímom sa snažia, aby sa sebaobrana stala súčasťou školských osnov. Učia, ako používať svoj hlas ako zbraň a ako sa vyhnúť násiliu. Ich mottom je: „Ak sa dnes ozvem, zajtra sa nebudem musieť fyzicky brániť.“

Viac

Zuzana Vitková

Zuzana Vitková

Zuzana Vitková sa s popularizáciou vedy stretla prvýkrát na strednej škole, keď pomáhala ako dobrovoľníčka na festivale vedy Noc výskumníkov. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a od roku 2013 viedla vedecko-popularizačný portál science.sk. Ten od roku 2015 obsahovo spolupracoval aj s Denníkom N. V roku 2016 pôsobila ako PR manažérka v Slovenskej akadémii vied. Tri roky života strávila v Austrálii a cestovaním po svete, kým zistila, že sa chce vrátiť na Slovensko a písať o vede. Zuzana Vitková pracuje v Denníku N od roku 2020 ako vedecká reportérka a okrem textov tvorí aj vedecký podcast s názvom N2. V roku 2022 získala Novinársku cenu Slovenskej psychiatrickej spoločnosti NEZÁBUDKA. Urobila desiatky rozhovorov so slovenskými vedkyňami a vedcami. Na svojej práci má najradšej, keď sa ich môže pýtať na to, ako funguje svet okolo nás.

Viac

Marek Vadas

Marek Vadas

Marek Vadas je spisovateľ. Narodil sa v roku 1971 v Košiciach, vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zaujíma sa o Afriku, o ktorej aj píše. Prvá próza mu vyšla v roku 1994.

Viac

Petr Koubský

Petr Koubský

Petr Koubský je redaktor českého Deníka N pre vedu a technológie. Napísal a preložil niekoľko kníh o IT, učil na Karlovej univerzite a Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Pracoval postupne ako programátor, potom v Softwarových novinách, bol šéfredaktorom časopisu Inside, riaditeľom iCollege a vydavateľom webového magazínu 067.

Viac

Pavel Sibyla

Pavel Sibyla

Pavel Sibyla je slovenský publicista a spisovateľ, držiteľ novinárskej ceny za najlepšiu reportáž. V roku 2009 mu vyšli dve prozaické knihy: zbierka poviedok Coffee stories a novela Niečo o orchideách. Jeho poviedky boli publikované v antológiách Päť x päť (2011) a Nefajčiť zakázané (2012). Zatiaľ posledná Sibylova próza s názvom Na prelome apríla a mája vyšla v roku 2022 vo vydavateľstve Literárna bašta. Pochádza z Hriňovej. Žije v Bratislave s manželkou Pavlínou a synom Viliamom. V súčasnosti je riaditeľom Slovenského literárneho centra.

Viac

Oddelenie architektúry Historického ústavu SAV

Oddelenie architektúry Historického ústavu SAV

Oddelenie architektúry Historického ústavu SAV je platformou združujúcou výskumníčky a výskumníkov, ktorí sa dlhodobo venujú skúmaniu architektúry a urbanizmu 20. a 21. storočia. Zameriavajú sa pritom najmä na dobový spoločenský kontext a otázky ochrany kultúrneho dedičstva. Kolektív Oddelenia architektúry vedie Henrieta Moravčíková a aktuálne ho tvoria Katarína Haberlandová, Peter Szalay, Laura Krišteková, Monika Bočková a Gabriela Smetanová.
Na pôde oddelenia vzniká podstatná časť základnej historiografickej literatúry o slovenskej modernej architektúre. Spomeňme aspoň Architektúra 20. storočia na Slovensku, Bratislava: atlas sídlisk, Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku, Architekt Friedrich Weinwurm, Moderná Bratislava, Vojnová Bratislava alebo Bratislava (ne)plánované mesto.
Výskumníčky a výskumníci Oddelenia architektúry vytvorili a odborne garantujú digitálnu online databázu Register modernej architektúry, ktorá sprostredkuje informácie o najvýznamnejších dielach modernej architektúry na Slovensku. Podieľajú sa na aktivitách DOCOMOMO, medzinárodnej organizácie na dokumentáciu a ochranu architektúry a urbanizmu moderného hnutia.
Oddelenie architektúry edične zabezpečuje vydávanie vedeckého časopisu Architektúra & urbanizmus, ktorý publikuje výsledky skúmania architektúry a urbanizmu 20. a 21. storočia so zameraním na Strednú Európu.
Podstatnú súčasť zamerania výskumného zamerania Oddelenie architektúry predstavuje reflexia súčasnej architektúry. Svedčí o tom aj najnovšia kniha Správa o slovenskej architektúre.
foto © Petra Rjabinin

Viac

Zdeno Somorovský

Zdeno Somorovský

Zdeno Somorovský vyštudoval klasickú archeológiu na Trnavskej Univerzite, ale momentálne  pracuje ako cestovný sprievodca, fotograf a reportér. Reportáže publikuje v medzinárodnom časopise GEO, Traveller, Země Světa, Kokteil, denníku SME a ďalších. Spolupracuje s rádiom RTVS, kde prispieva reportážami zo zahraničia. Precestoval viac ako 50 krajín sveta. Ako cestovný sprievodca pôsobí v Južnej Amerike, Strednej Ázii a bývalých portugalských kolóniách. Miluje Brazíliu, Portugalsko, Mozambik a Azorské ostrovy. Publikoval reportážnu knihu Úžasná Brazília, ktorá približuje príbeh najväčšej juhoamerickej krajiny.

Viac

Rudi Rus

Rudi Rus

Rudi Rus sa pohybuje vo svete rádií od roku 1998, z pyramídy Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici číslo 1 vysiela nepretržite každý týždeň od roku 2005. K literárnym besedám sa dostal v roku 2015 a teší sa, že má na konte rozhovory v kníhkupectvách s takými menami ako Dušan Mitana, Pavel Vilikovský, Balla, Peter Breiner či Mila Haugová.

Viac

Daniela Dvořáková

Daniela Dvořáková

Daniela Dvořáková sa špecializuje na neskorostredoveké dejiny Uhorského kráľovstva, aristokraciu, dvorskú kultúru, postavenie ženy v stredovekej spoločnosti, každodenný život hradnej šľachty, zoohistóriu a stredoveké pramene. Pôsobí ako vedecká pracovníčka v Historickom ústave SAV v Bratislave a venuje sa vydavateľskej činnosti v rodinnom Vydavateľstve Rak. Jej knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bola manželkou Pavla Dvořáka, žije a tvorí v Budmericiach.

Viac

Tomáš Gális

Tomáš Gális

Tomáš Gális vyštudoval sociológiu na FiF UK. Do novín začal písať v roku 2000, pracoval v Hospodárskych novinách, v .týždni a v SME, odkiaľ prešiel do Denníka N. Je autorom knižných rozhovorov s Alexandrom Dulebom (Rusko, Ukrajina a my), s Mariánom Leškom (Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej), s Grigorijom Mesežnikovom (Rok protestov) a s Ivanom Miklošom (Už dávno nevidím svet čierno-bielo) a detskej knihy Zábava na cestách.

Viac

Juraj Malíček

Juraj Malíček

Juraj Malíček (1974) Prednáša teóriu populárnej kultúry, interpretáciu filmu a dejiny filmu na ÚLUK a na Katedre žurnalistiky FF UKF v Nitre. Príležitostne publikuje, online aj offline, časopisecky aj knižne.  Zbiera akčné figúrky, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu. V animovanom filme Ralf búra internet nadaboval postavu geeka, ktorý sa pýta Groota, či je ihličnatý, alebo listnatý strom.

Viac

Martin Boszorád

Martin Boszorád

Martin Boszorád je vyštudovaný germanista, ale predovšetkým estetik, ktorý pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie pri Katedre etiky a estetiky (FF UKF v Nitre). Učí a píše o všeličom – od súčasnej literatúry domácej aj zahraničnej proveniencie cez (audio)vizuálnu kultúru (komiksy, televízne seriály a filmy atď.) až po dlhodobo, resp. kontinuálne živé fenomény, akými sú subkultúry či tetovanie. Doplnkovo sa venuje aj kultúrnej publicistike a literárnej recenzistike/kritike. Okrem iného je autorom monografií Pragmatika (literárnej) mystifikácie a Od arcitextu k pop-textu (a vice versa). Samého seba vníma ako človeka (z) periférie, nedá však dopustiť na mainstream.

Viac

Marianna Mlynárčiková & Nóra Ružičková

Marianna Mlynárčiková & Nóra Ružičková

Marianna Mlynárčiková & Nóra Ružičková tvoria autorskú dvojicu od roku 2004. V spoločnej tvorbe skúmajú vzťahy obrazu a textu, napätie medzi artikulovanou a skomolenou výpoveďou a vytvárajú experimentálne fikcie, v ktorých kontext umenia konfrontujú s amatérskymi diskurzmi. Ich umelecká prax je intermediálna a interdiscipinárna, dôležitú rolu v nej zohráva písanie a práca s textom.
Verejne prezentovali viacero spoločných umeleckých projektov, ako napríklad: Someone in between, 2004; Skočím ti do reči, vyrazím ti dych, dotknem sa ťa, 2008; Z druhej ruky, 2012; Cvičná umenoveda, 2013; Sto rokov skulinárstva, 2014; Cvičenie s monografiami, 2016; Ceci n’est pas de la bryndza, 2018, Náhradníci, 2022. Svoju tvorbu uverejnili v časopisoch Vlna, Kloaka, Vertigo a Romboid. V roku 2016 im organizácia tranzit.sk vydala autorskú publikáciu Cvičenie s monografiami/Exercise with Monographs, v roku 2017 vyšiel výstup ich umeleckého výskumu pod názvom Relaxačná umenoveda ako bezplatná CD príloha časopisu Vlna č. 73 a v roku 2018 vo vydavateľstve Skalná ruža publikovali zbierku experimentálnej poézie ← a b c →

Viac

Juraj Buzalka

Juraj Buzalka

Juraj Buzalka je sociálny antropológ (Univerzita Komenského v Bratislave) venujúci sa antropológii politických hnutí, nacionalizmu, populizmu, vzťahu politiky a náboženstva a sociálnej transformácie v strednej a východnej Európe. Je autorom kníh Cultural Economy of Protest in Post-Socialist European Union. Village Fascists and their Rivals (Kultúrna ekonómia protestu v postsocialistickej EÚ: dedinskí fašisti a ich rivali), Londýn: Routledge 2020; Slovenská ideológia a kríza. Eseje z antropológie politiky, Bratislava: Kalligram 2012; Nation and Religion: The Politics of Commemoration in South-east Poland (Národ a náboženstvo: politika spomínania v juhovýchodnom Poľsku), Műnster: Lit 2007 a desiatok akademických textov v knihách a časopisoch ako aj publicistických článkov v slovenských a českých periodikách.

Viac

Denisa Gura Doričová

Denisa Gura Doričová

Denisa Gura Doričová vyštudovala vedu o výtvarnom umení na FiF UK. Pracovala v Hospodárskych novinách, v Slovenskom divadle tanca aj v treťom sektore. Publikovala v Kultúrnom živote, v .týždni, v SME a v Denníku N. V súčasnosti je redaktorkou vo vydavateľstve IKAR. S Danielom Brunovským napísala knihu rozhovorov s výtvarníkmi Slovenské ateliéry (Daniel Brunovský 2010), je aj autorkou knižných rozhovorov s Ivanom Štúrom Kto chce žiť, nech sa kýve (Premedia 2014) a s Pavlom Černákom Správa o stave duše (Premedia 2018).

Viac

Ivana Zacharová

Ivana Zacharová

Ivana Zacharová je vyštudovaná učiteľka, ktorá okrem svojej práce s deťmi miluje literatúru a denne sa ponára do sveta kníh. Prečíta bezmála dve stovky titulov ročne a neváha o nich hovoriť dlhé hodiny. V súčasnosti pôsobí aj ako redaktorka a recenzentka v Magazíne o knihách v denníku SME, recenzuje knihy pre literárne časopisy Glosolália, Romboid, pre rádio Devín a dva internetové magazíny. Moderuje literárne diskusie. Keby ste ju niekedy hľadali, číta si.

Viac

Jana Močková

Jana Močková

Jana Močková pracuje v médiách od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. Je pravidelnou prispievateľkou do magazínu Art&Antiques.

Viac

Alexandra Jurišová

Alexandra Jurišová

Alexandra Jurišová pracuje ako odborná redaktorka a editorka a zástupkyňa vedúcej domáceho oddelenia v Slovenskom literárnom centre v Bratislave, a tiež ako redaktorka a recenzentka píše do Magazínu o knihách, kultúrnej prílohy denníka SME, pričom sa stará aj o jeho sociálne siete. Svojimi textami prispieva do viacerých periodík na Slovensku. Pravidelne napríklad do časopisu .týždeň či do časopisu Príbehy 20. storočia. Moderuje literárne diskusie, fotí a je i v porote niekoľkých literárnych súťaží.

Viac

Jozef Olšavský

Jozef Olšavský

Jozef Olšavský, kreatívny riaditeľ holandského interdisciplinárneho ateliéru Liminaal, je vyštudovaný architekt so skúsenosťami z Rotterdamu, Londýna, aj Prahy. Jeho pracovný étos je založený na neustálom testovaní a navrhovaní v širšom kontexte. Považuje sa za otvoreného a logického mysliteľa s progresívnym prístupom.

Viac

Andrej Ďurík

Andrej Ďurík

Andrej Ďurík, umelecký riaditeľ holandského interdisciplinárneho ateliéru Liminaal je konceptuálny umelec, ktorý vyštudoval scénografiu na DAMU v Prahe a v štúdiu pokračoval aj v Londýne. Vo svojej tvorbe sa zaoberá vzťahom medzi priestorom a človekom. Kde priestor chápe ako „miesto možností“ a transportu myšlienok a človeka je tvorivou silu.

Viac

Terézia Zhaňačová

Terézia Zhaňačová

Terézia Zhaňačová študovala edičnú a vydavateľskú prax na Univerzite Palackého v Olomouci. Pracovala v bratislavskom kníhkupectve Artforum ako kníhkupkyňa, správkyňa sociálnych sietí a moderátorka podcastu o knižných novinkách. Od roku 2020 organizačne vedie a autorsky prispieva do štvrťročníka Čo čítať?, ktorý vydáva OZ Art-fórum pre literatúru. Vo vydavateľstve N press pracuje ako marketingová manažérka knižnej edície a editorka pôvodných titulov.

Viac

Veronika Sebechlebská

Veronika Sebechlebská

Veronika Sebechlebská. Milovníčka vedeckej fantastiky, chobotníc a hubovitých organizmov. Prispieva článkami do Magazínu o knihách a pracuje ako kníhkupkyňa v bratislavskom Artfore.  

Viac

Branislav Bačo

Branislav Bačo

Branislav Bačo je herec Bábkového divadla Žilina.

foto © Jano Dobrík

Viac

Pavol Labuda

Pavol Labuda

Pavol Labuda je vysokoškolský učiteľ a filozof. Profesne sa venuje najmä vzťahu jazyka a myslenia, povahe vedeckého skúmania a klasickej gréckej filozofii. Miluje prírodu, hudbu a rozhovory. Pracuje na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci.

Viac

Broňa Schragge

Broňa Schragge

Broňa Schragge je jednou zo zakladateliek a šéfredaktorkou časopisu Bublina. Venuje sa tiež autorskej tvorbe, vyšlo jej niekoľko knižných titulov ako autorke ilustrácií, ale aj spoluautorke textov. Študovala animovanú tvorbu na VŠMU a na Katedre vizuálnych komunikácií na VŠVU. V minulosti hrávala na violončelo vo viacerých hudobných zoskupeniach.

Viac

Hedviga Mihálik Gutierrez

Hedviga Mihálik Gutierrez

Hedviga Mihálik Gutierrez (*1994) sa venuje predovšetkým knižnej a editoriálovej ilustrácii pre deti, ale aj dospelých. Ilustráciu stavia na digitálnom médiu, avšak inšpiráciu čerpá z klasickej kresby a remeselnej grafiky. Orientuje sa aj na produktovú a reklamnú ilustráciu.

Viac

Katarína Labudová

Katarína Labudová

Katarína Labudová učí anglickú a kanadskú literatúru na univerzite. Píše o Margaret Atwoodovej, Angele Carterovej a rozprávkach. Vedie Literárne večery v Artfore, na ktorých sa knihomoli a knihomoľky rozprávajú o knihách a literárnych zážitkoch. Inak pije kávu a číta všetko, čo jej príde pod ruku. 

foto © Adrian Vavro

Viac

Janka Konáriková

Janka Konáriková

Janka Konáriková, permakultúrna dizajnérka, poradkyňa prírodných záhrad, environmentalistka a lektorka v jednom 😊. Človeka vnímam ako súčasť krajiny a hľadám cesty ako žiť v súlade s ňou, zbytočne ju nevyčerpávať a neničiť.

Viac

Elena Seitlerová

Elena Seitlerová

Vyštudovala francúzsku a portugalskú filológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje ako prekladateľka, tlmočníčka a lektorka. V rámci Portugalského inštitútu sa doteraz venovala skôr odbornému prekladu, tlmočeniu, lektorskej činnosti a propagácii lusofónnej kultúry, v najbližších dňoch jej však vychádza prvý literárny preklad debutového románu brazílskej autorky Marthy Batalha – Neviditeľný život Eurídice Gusmão.

Viac

Veronika Pažická

Veronika Pažická

Veronika Pažická je ilustrátorka žijúca a pôsobiaca v Bratislave. V jej tvorbe je dominantná tematika vtipu, metafory, alegórie a často sa v nej vyskytuje personifikácia. Aktuálne sa venuje voľnej tvorbe, ilustráciám pre detské časopisy, či vytváraniu vizuálnych prvkov pre domáce i zahraničné značky a iniciatívy.

Viac

Kristína Soboň

Kristína Soboň

Kristína Soboň študovala ilustráciu v ateliéry Dušana Kállaya na bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Po škole stážovala v Nadácii ilustrátora Miroslava Šaška a vydavateľstve Baobab v Prahe. Podielala sa na organizácii výstavnej časti Bratislavského knižného festivalu BRaK. Pôsobí v Asociácii slovenských ilustrátorov - ASIL ako predsedníčka. V súčasnosti pracuje ako šéfredaktorka najstaršieho slovenského časopisu pre deti – Slniečko. Popri tom sa rada zapája do diania mladého vydavateľstva Monokel, kde pôsobí dlhodobo ako výtvarná redaktorka a grafická dizajnérka. V roku 2022 ilustrovala zbierku poviedok Dôvod na radosť od Soni Urikovej, ktorú vydalo vydavateľstvo KK Bagala.

Viac

Soňa Balážová

Soňa Balážová

Soňa Balážová sa bezhlavo vrhá do projektov pre deti a mládež a s radosťou sa venuje práci v literatúre a filme. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Od skončenia štúdia sa rôznymi formami venuje tvorbe pre deti a mládež. V časopise Slniečko publikovala komiksovú sériu s názvom Zlatý Zub, ktorú ilustroval Dávid Marcin a ktorá neskôr úspešne vyšla v knižnej podobe. S Dávidom Marcinom spolupracovala i na jednej časti série Nežný komiks a tento rok im spoločne vyšiel grafický román Dozvedela som sa, že žiješ - Skutočný vojnový príbeh z Košíc. Koncom roka 2021 jej vyšla detská knižka s názvom Klementína, ktorú nájdete aj ako audioknihu. Soňa sa v súčasnosti venuje písaniu pre deti a tínedžerov. Vo vydavateľstve Absynt má na starosti edíciu kníh pre deti a tínedžerov a od roku 2023 pracuje ako redaktorka časopisu Slniečko. Okrem toho jej srdce bije pre krátke filmy. Je spoluzakladateľkou spoločnosti Disco sailing, ktorá sa venuje ich propagácii a distribúcii. Soňa žije v Novej Dubnici, spolu so spisovateľom a editorom Jánom Púčekom sprevádzajú svetom syna Jonáša.

foto © Krzysztof Pacholak

Viac

Silvia Kaščáková

Silvia Kaščáková

Silvia Kaščáková je poetka, prekladateľka a textárka piesní. Píše básne pre deti i dospelých. Prekladá z poľštiny rozprávky pre deti (Miška a jej malí pacienti, Dom z iného sveta, Tajomstvo jazvečej nory, Na medvedej stope, Žofka z Mačacej ulice a ďalšie) a poéziu poetiek W. Szymborskej a M. B. Kielar. Vydala veršovaný príbeh o slávnom zberateľovi ľudových rozprávok Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky (2022). Jej básne môžu deti poznať z časopisu Slniečko a dospelí z básnických zbierok Kŕmiť leva (2015), Rakúsky domov dôchodcov (2023) a autorských čítaní a rozhlasu. Ako textárka spolupracovala s K. Koščovou, L. Šoralovou, K. Knechtovou, V. Rabada, Komajotou, Nerezom, Kandráčovcami a i.

Viac

Odivo

Odivo

Odivo je nezávislé divadelné zoskupenie založené v roku 2014. Od svojho vzniku účinkovalo na viac ako 100 festivaloch (Slovensko, Česko, Poľsko, Nemecko, Bulharsko, Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina). Divadelný jazyk zoskupenia inklinuje k medzidruhovým umeleckým prejavom, v rámci tvorby experimentuje s postupmi bábkového, objektového, pohybového divadla a performancie. Okrem tvorby predstavení pre všetky vekové kategórie sa venuje paradivadelným projektom, vzdelávaniu a spoluprácam s tvorcami a tvorkyňami z rôznych umeleckých odvetví.
Odivo získalo ocenenia na medzinárodných festivaloch v Bulharsku, v Poľsku, v Chorvátsku, v Srbsku, v Česku a na Slovensku. Formujúcimi osobnosťami zoskupenia sú Monika Kováčová a Mária Danadová. Okrem nezávislej scény spolupracujú aj so zriaďovanými divadlami.

Viac

S batohom cez hory

S batohom cez hory

Podcast pre všetkých milovníkov Tatier, ktorý učí láske k horám nielen deti. Trinásťročný podcaster Vladko, ktorého nemožno nazvať inak ako knihomoľom. K turistovi a knihomoľovi Vladkovi sa pridala v druhej sérii Tánička, ktorej záleží na tom, aby naše lesy a lúky zostali čisté aj pre nasledujúce generácie. Hlavným obsahom podcastu je okrem zábavy rozvíjať v deťoch i dospelých pozitívny vzťah k našim Tatrám.

Viac

Miesto konania

J. M. Hurbana 220/11, 010 01 Žilina

Kúpť lístok

Hlavní organizátori

Festival podporili

loga20

Partneri

Získajte vstupenky už teraz!

Tri festivalové dni nabité programom takým rôznorodým, akým literatúra vie byť, vás preto prenesú do sveta komiksu, architektúry, stredoveku, cestovania, detských zážitkov, poetických rovín, aj starého dobrého románu.

Kúpiť lístok
Návrat hore