Jazzový kontrabasista a basgitarista. Bol členom rockovej skupiny Ex We 5 a jazzovej formácie Fermáta. V 70. rokoch spolupracoval s Dežom Ursinym. Okrem iného pôsobil aj ako člen Big Bandu Radio Bratislava, gitarového Tria Jakabčic – Burian – Jaro, skupiny Scat Adrieny Bartošovej.
Ako novinárka začínala v týždenníku Mosty, od roku 2000 do 2018 pôsobila v denníku SME, s ktorým naďalej spolupracuje. Knižne jej vyšli reklady v antológii maďarskej poviedky, románová trilógia Lászlóa Mártona Bratstvo, Denníky Ladislava Mednyánszkeho (s Jitkou Rožňovou). V spolupráci s Vladom Jančekom preložila detskú knižku Dániela Varróa Nie nie nie, veruveru nie a výber z tvorby poetky Virág Erdős Moja vina a iné.
Andrej Bán, slovenský fotograf, reportér a publicista. Prináša reportáže z krízových oblastí vo svete i z domova. Spoluautor viacerých dokumentárnych filmov. Zakladateľ organizácie Človek v ohrození.
V 60. rokoch viedol Galériu mladých, spolupracoval na vzniku filmu podľa knihy Dominika Tatarku Panna zázračnica (1966). V rokoch 1969 – 1989 mal zákaz publikovať. Po novembri 1989 napísal rad monografií a vydal zbierky esejí Voľným okom I (2007), Voľným okom II (2009) a Voľným okom III (2011). Je nositeľom Ceny Dominika Tatarku (2009).
Žije a tvorí v Starej Pazove, pracuje v Novom Sade. Napísal aj dve knihy poviedok pre deti: Pozemšťan Milan a Vincent bez ucha (Kultúra, Báčsky Petrovec, 1996) a V Anninom sne črieda koní bdie (Slovenské vydavateľské centrum, Kultúra, Báčsky Petrovec, 2007). Dlhšiu dobu zaoberá prekladaním zo srbčiny do slovenčiny a opačne.
Básnik, esejista, prozaik, dramaturg, prekladateľ. Vydal niekoľko básnických zbierok a kníh piesňových a publicistických textov, 17 knižných rozhovorov so známymi osobnosťami. Prekladá z ruštiny a s Petrom Zajacom z nemčiny. Trojnásobný držiteľ Ceny Jána Hollého za umelecký preklad.
Peter Zajac, literárny vedec Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, emeritný profesor Inštitútu slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne, zakladajúci člen Verejnosti proti násiliu, bývalý poslanec NR SR. Od roku 1995 predseda poroty Ceny Dominika Tatarku.
Textár a publicista. Knižne vydal zbierku piesňových textov Klaun v maske človeka, knihu rozhovorov s hudobníkom Mariánom Vargom O cestách, ktoré nevedú do Ríma a knihu rozhovorov so zberateľom umenia Ivanom Melicherčíkom – Zberateľ alebo Zmluva s diablom.
Gabriela Magová vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje v rádiu Devín. Prekladá poéziu a prózu z maďarčiny, Knižne vyšli jej preklady románov Györgya Dragomána, Sándora Máraiho, Antala Szerba, prózy Pála Száza, zbierky básní Krisztiny Tóth.
Detskej tvorbe sa Juraj Raýman sa začal venovať na prelome tisícročí, keď v päťdesiatpercentnom spoluautorstve s manželkou Vandou, stvoril dvoch synov, ktorí nevedeli čítať. Aby ich Juraj zabavil a pripravil na to, čo ich v živote čaká, začal im vymýšľať rozprávky. Viaceré neskôr spracoval pre rozhlas a televíziu.
Jazykovedkyňa a prekladateľka. Jej hlavnou výskumnou témou je viacjazyčnosť na Slovensku. Venuje sa tiež popularizácii jazykovedy, slovenčiny aj maďarčiny a ďalších menšinových jazykov na Slovensku. Medzi jej literárne aktivity patrí preklad beletrie z maďarčiny a spravovanie otcovej rukopisnej pozostalosti.
Viktor Suchý vedie Kabinet pomalosti v Novej Cvernovke, je interným doktorandom na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK. Bol kníhkupcom v Ex Libris a bratislavskom Artfore, redigoval 5 kníh Petra Krištúfka, publikuje články o literatúre.
Pred rokom 1989 pracoval ako programátor a po páde komunistického režimu sa akademicky dopracoval k profesúre v odbore logika, ktorá mu bola udelená Filozofickou fakultou Univerzity Karlovej v Prahe. V súčasnosti pracuje na Filozofickom ústave Akadémie vied ČR a Filozofickej fakulte Univerzity Hradec Králové.
Prekladateľka maďarskej prózy a drámy. V jej preklade vyšli v slovenčine diela Pála Závadu, Pétera Esterházyho a ďalších súčasných autorov. Venuje sa slovensko-maďarskej kultúrnej výmene. Organizuje čítačky slovenských autorov v Budapešti a maďarských autorov na Slovensku.
Toho času nanovo zamilovaný do literatúry, v tomto prípade do literatúry faktu. Okrem toho udržiava vzťah s predchádzajúcimi známosťami ako slovenskou nielen súčasnou beletriou, študentským divadlom a vyučovaním jedného z povinne maturitných predmetov. Z času na čas moderuje sváry svojich dorastajúcich detí a rôzne debaty. Sníva o tisícstranovej knihe pričítateľnej za pol dňa.
