Úspešne ukončila štúdium na Žilinskej univerzite v odbore hudobná výchova a občianska náuka. Je harfovým samoukom, ale v súčasnosti študuje hru na harfe na konzervatóriu v Žiline pod vedením profesora Petra Vaňoučka. Aktívne sa venuje vystupovaniu na rôznych kultúrnych podujatiach, plesoch a svadbách.
Dramatik. Patrí medzi najväčšie divadelné talenty na Slovensku. Jeho hry Jablko na streche a Psoriáza získali významné umiestnenie na prestížnej českej súťaži Cena Alfréda Radoka. Píše, režíruje, učí na základnej umeleckej škole v Žiline. Dvadsať rokov spolupracuje s ochotníkmi z Divadelného súboru Jána Palárika z Čadce.
Študovala harfu na ZUŠ Ferka Špániho pod vedením p. uč. Andrey Rajtekovej. Pravidelne sa zúčastňovala harfových dní v Bratislave. V roku 2018 sa na medzinárodnej harfovej súťaži v Liberci umiestnila na 3. mieste. V súčastnosti študuje hru na harfe na konzervatóriu v Žiline pod vedením profesora Petra Vaňoučka.
Literárny vedec, profesor na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach. Výskumne sa orientuje na dejiny slovenskej literatúry obdobia realizmu a moderny, na verzológiu a literárnu komparatistiku. Je autorom mnohých odborných štúdií a dvoch monografií o diele najzložitejšej osobnosti slovenského literárneho realizmu P. O. Hviezdoslavovi.
Vyštudoval špeciálnu pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave. Pracoval ako vychovávateľ. V roku 1993 založil Vydavateľstvo Petrus. V záhlaví malo uvedené nakladateľstvo krásnej a odbornej literatúry. Dnes prevažuje krásna literatúra s ambíciou potešiť čitateľa nielen hlbokým obsahom, ale aj výtvarným stvárnením.
Literárny vedec, emeritný profesor na Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne. Vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV. Držiteľ Ceny svätého Vojtecha za mier, slobodu a spoluprácu v Európe. Spoluzakladateľ občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu. Autor mnohých kníh. Jeho manželkou je spisovateľka Alta Vášová.
Vvyštudoval teológiu na UK. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Je autorom prekladov, článkov, reflexií pre domáce médiá i zahraničné inštitúcie. Moderoval relácie Hosť Pyramídy a Sobotné reflexie v Rádiu Slovensko.
Vyše 20 rokov pôsobila ako novinárka. V súčasnosti vedie Nadáciu Zastavme korupciu. Pôsobila v Pravde, SME, HN a naposledy ako zástupkyňa šéfredaktora v Trende. Venovala sa investigatívnej žurnalistike, daňovým podvodom, „podnikaniu“ Kočnera a Baštarnáka. Je zakladajúcou členkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka.
Založil a každý deň už sedem rokov vymýšľa Cynickú obludu. Tiež tvorí ako Kukučka a Muž, ktorý má veľa času. Kedysi napísal knihu Homo asapiens a výberovku textov Tekvicový prívarok pre dušu. V týchto dňoch dokončil epickú výberovku siedmich rokov Cynickej obludy. Je alergický na vajíčka.
Autor alebo spoluautor diel Motýľov, Rečičky, Monsterproces, Kocúrov, Rezeň, Ahoj krv, Jigullac, Štrpka v modrom, Rečičky, Geniálna epocha podľa Schulza, Solitaire.sk, Poklad, Kocúrí dych, Zlé jazyky, Gürtler, Padesátka, Vtáčie mlieko, Spoločenstvo a ďalších. Je aj autorom a spoluautorom pesničiek skupiny Saténové ruky a prekladateľom.
Vyštudovala scenáristiku, pracuje ako editorka webu a organizátorka podujatí v Literárnom informačnom centre. V roku 2015 vydala vo vydavateľstve KK Bagala zbierku poviedok „Živé ploty“. Je spoluorganizátorkou projektu Medziriadky, vedie literárne workshopy a zúčastňuje sa ako porotkyňa viacerých literárnych súťaží.
Sociologička, v súčasnosti riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Venuje sa predovšetkým problematike rovnosti príležitostí a antidiskriminácie. Mediálne i publikačne sa angažuje v okruhu „kontroverzných“ tém, konfliktu tradičných vs. liberálnych hodnôt a znevýhodnených skupín populácie.
Katolícky kňaz. Študoval na SR a v DE. 28 rokov žije v zahraničí. V Žiline pôsobil ako kaplán. Pobyt v zahraničí mu dal nazrieť na iné rozmery duchovného života. Prestal sa dívať na svet jednostranne, neustáva v kladení otázok o zmysle bytia. Aj keď nie sú vždy príjemné, aj keď niekedy spochybňujú zaužívané cirkevné myslenie.
Germanista, historik, prednáša dejiny nemeckej a rakúskej literatúry na FiF UK. Venuje sa výskumu cestopisnej literatúry, dejinám periodickej tlače a viacjazyčnosti, predovšetkým so zameraním na Uhorsko a Slovensko v 20. storočí. Je autorom viacerých knižných monografii ako „Rozviazané jazyky. Ako sme hovorili v starej Bratislave“ (2016).
Novinár, komunálny politik. Bavia a radosť mu prinášajú najmä thrash metal a politika. Desia ho tendencie obmedzovania osobnej slobody a nároková spoločnosť.
Hobojista. Absolvent žilinského konzervatória a VŠMU v Bratislave. Počas štúdií získal 1. a 2. cenu na súťažiach slovenských konzervatórií a 1. miesto na Duškovej súťaži v Prahe. Od roku 1986 je členom ŠKO Žilina, s ktorým spolupracuje aj ako sólista. Je vedúcim Žilinského dychového tria. Pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu v Žiline.
Klarinetistka. Študovala na Konzervatóriu v Žiline v triede svojho otca Pavla Bienika a na VŠMU v Bratislave v triede Jozefa Luptáčika. Členka komorných súborov Žilinské dychové trio a Suchoňovo kvinteto, s ktorými účinkovala na mnohých koncertoch na Slovensku i v zahraničí. Držiteľka prestížnej ceny Slovenskej sporiteľne „Zlatá nota 2003“. Vyučuje na Konzervatóriu v Žiline.
Fagotista. Absolvent Konzervatória v Žiline z triedy Vladimíra Šalagu (1975-1981). Držiteľ 1. a 3. ceny zo Súťaže slovenských konzervatórií (1978, 1980). Pôsobil v operných orchestroch v Opave a Olomouci, od roku 1987 je členom ŠKO Žilina a členom komorného súboru Žilinské dychové trio.
Interpretuje ľudové balady a naratívne piesne netradičným spôsobom. ZUZANA HOMOLOVÁ patrí k najvýznamnejším slovenským pesničkárom. MILOŠ ŽELEZŇÁK je jeden z najosobitejších džezových, či bluesových multiinštrumentalistov slovenskej scény. Huslista SAMUEL SMETANA je brilantný muzikant a znalec autentického folklóru v SR.
Novinárka, od roku 2007 píše zväčša pre MF DNES. V roku 1989 spoluzaložila prvé nezávislé Moravské noviny. Je autorkou zbierky básní Dávnověk a knihy Nepoddajní alebo Nešlo to inak. Neprijali ju na VŠ, a tak sa rozhodla pracovať ako robotníčka. Písala do samizdatového časopisu Host, na Námestí Svobody v Brne moderovala prvé dni novembrovej revolúcie.
Absolvent UK v BA. Do roku 2014 pracoval v Ústave pamäti národa. Od roku 2014 spolupracuje s Platformou európskej pamäti a svedomia. Je spoluautorom knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, ktorá získala v roku 2001 Cenu Dominika Tatarku. V roku 2015 sa podieľal na dokumentárnom filme 32 utajovaných strán – správa z pekla.
Narodil sa v koncentračnom tábore Terezín. Kandidát sociologických vied, doktor ekonomických vied, docent sociológie na UK v Prahe. V Novembri ´89 bol jedným z lídrov revolúcie a neskôr aj predsedom VPN. Stál pri zrode Nadácie Milana Šimečku, českej Nadácie pre rozvoj vzdelávania i pochodu Vrba – Wetzler Memorial.
Básnik, publicista, textár, prekladateľ. Šesťnásobný držiteľ Ceny Jána Hollého za umelecký preklad. Vydal 11 básnických zbierok, niekoľko kníh piesňových a publicistických textov, 19 kníh rozhovorov so známymi osobnosťami. Za knihu rozhovorov s politikom Františkom Mikloškom dostal Cenu Dominika Tatarku.
Český editor, redaktor, literárny kritik a prekladateľ. Syn filozofa Milana Machovca. Venuje sa sprístupňovaniu samizdatových a undergroundových textov, predovšetkým Egona Bondyho. Prekladá z angličtiny a ruštiny. Je autorom mnohých doslovov a štúdií z dejín angloamerickej a ruskej literatúry. Žije v Prahe.
Prozaik, publicista. Bývalý redaktor československého rozhlasu, redaktor v denníkoch Smena a Sme, pôsobil v Ústave pamäti národa ako šéfredaktor časopisu Pamäť národa a hovorca. Napísal viacero kníh. Román …a nezabudni na labute! je o ženách v pracovných táboroch Gulag a bol ocenený viacerými cenami, je prekladaný do cudzích jazykov.
Kazateľ Cirkvi bratskej. V máji 1977 spolu s priateľmi zorganizoval výstavu alternatívneho umenia, za čo ho vypočúvala ŠtB a bol vylúčený zo školy. Spoluzakladal Verejnosť proti násiliu. Píše poéziu, prózu, venuje sa výtvarnej aj divadelnej tvorbe. Je autorom filmového scenára Budeme sa stretať v snoch, nominovaným na ocenenie Český Lev.
Profesor, vedecký pracovník SAV, ochranca prírody a pamiatok, pred rokom 1989 aktivista ekologického disentu. Bol spoluautorom a spoluvydavateľom publikácie Bratislava/nahlas, ktorú Václav Havel nazval slovenskou obdobou Charty 77. Je laureátom Ceny Josefa Vavrouška, Čestnej ceny Dominika Tatarku a držiteľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy.
Profesor v odbore chirurgia. Prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a UNB v Bratislave, hlavný odborník MZ SR pre transplantácie tkanív a buniek. So svojim tímom sa mu podarilo zachrániť život a zdravie stovkám pacientov s ťažkými následkami, a to nielen ohňa. Životné krédo: Ignis nil nisi servus.
Vyštudoval hru na harfe a klavíri. Bol členom Radošinského naivného divadla, účinkoval v humorno – satirickej televíznej relácii Dereš. Spolupracuje s českými a slovenskými divadlami ako autor hudby. Vyučuje na ZUŠ L. Árvaya a na Konzervatóriu Žilina. Aktívne sa venuje hudobnej produkcii s vlastnou kapelou Doris Day Band.
Vyučuje hru na klavíri. Okrem hudby a divadla má rada hory, deti, zvieratá a chutné farebné jedlo. Pôsobí v Divadle Lemniskáta a jazzovom zoskupení Doris Day Band.
Vyštudoval matematiku a informačnú bezpečnosť. Dnes vyvíja software pre mobilné telefóny a čipové karty. Tvorivým písaním sa zaoberá od gymnázia, úspešne sa zúčastňoval literárnych súťaží, píše recenzie pre iLiteratúru. Jeho debut Prašina se stal bestsellerem a teší sa obľube čitateľov naprieč generáciami. Prašina získala Cenu učiteľov za prínos k rozvoji detského čitateľstva a Cenu nočných spáčov Noci s Andersenem. Autorovi prinesla nomináciu na Magnesii Literu, Cenu Jirího Ortena alebo Zlatou stuhu.
Študuje na Stavebnej fakulte v Žiline. Spoznáte ju podľa nápadne krátkej ofiny a bledej pleti. Zbožňuje Fera Liptáka, Ursínyho so Štrpkom a kone. Je alergická na pele a ľudskú hlúposť.
Absolvent doktorandského štúdia v odbore Slovenské dejiny na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Pôsobí ako historik dopravy Považského múzea v Žiline. Je spoluzakladateľom a správcom Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach, autor viacerých publikácií o histórii dopravy nielen v žilinskom regióne.
Učí anglickú a kanadskú literatúru na univerzite. Píše o Margaret Atwoodovej, Angele Carterovej a rozprávkach. Vedie Literárne večery v Artfore, na ktorých sa knihomoli a knihomoľky rozprávajú o knihách a literárnych zážitkoch. Inak pije kávu a číta všetko, čo jej príde pod ruku.
Performatívny, súťažný žáner poézie, v ktorom o víťazovi večera môžete rozhodnuť práve vy!!! V Žilinskej synagóge sa môžete tešiť na Martina Jochyma, Maru, Miška Krakovského, Straku a Honza Dibitanzlu.
Vzniklo v roku 2000 a programovo sídli na slovenskom vidieku. Inscenácie vychádzajú z terénnych výskumov a ohraničuje ich naliehavá spoločenská téma Divadlo realizuje vzdelávacie projekty prepájajúce umenie s inými odbormi (sociológia, etnografia, história). Tieto projekty sú zamerané najmä na vzdelávanie publika a rozvoj kritického myslenia.
Vyštudoval krajinnú ekológiu, dlhšie pracuje v rezorte životného prostredia. Najprv so zameraním na vidiecku krajinu, teraz sa venuje problémom urbánneho prostredia – mapovaniu a identifikácii nevyužívaných a degradovaných plôch v mestách. Vo voľnom čase má rád pohyb na bicykloch, takže jeho prechodným domov sú lesy a kopce v okolí Žiliny.
V knihe Smrť v bunkri spracoval život svojho biologického otca, príslušníka jednotiek SS Gerharda Basta, ktorý v roku 1944 operoval aj na území SR. Takto sa vyrovnal s ťaživými dejinami – s nacistickou minulosťou rodinných príslušníkov. V knihe Americký cisár. Masový útek z Haliče spracúva tému masového vysťahovalectva na konci 19. storočia.
Pracuje v spravodajstve. V roku 2013 vyhrala súťaž Básne. Spolu s manželom Vladom Šimekom napísala básnickú zbierku Manželská poézia, ktorú vydalo Nakladatelství Petr Štengl. V OZ Brak jej tento rok vyšla zbierka Lepšia verzia seba.
Sú autormi komiksu Zlatý zub. Tajomstvo školskej pivnice vychádzal na pokračovanie v časopise Slniečko a prednedávnom vyšiel v knižnej podobe. Soňa Balážová a Dávid Marcin sú tiež autormi komiksu PÉ ER DÉ, ktorý vychádza ako súčasť Nežného komiksu – príbehov o Nežnej revolúcii.
Bývalá novinárka, dnes copywriterka a PR konzultantka. S Helenou Weinwurmovou sa poznala 15 rokov. Zoznámili sa pri jednom z rozhovorov a mali blízky vzťah. Petra však až v procese písania knihy prenikala hlbšie do Heleninho príbehu. Práve cez neho skúmala, aký dopad mala Helenina tragédia jej život a osud jej rodiny a synov.
Vydal tri knižky Spam a iné, Modlitba za Felvidék a Manželská poézia. Všetky tri knižky vyšli v Nakladatelství Petr Štengl. Tú poslednú napísal spoločne s manželkou Ivonou Pekárkovou.
Novinársky pôsobím viac ako dvanásť rokov v Mestskej televízii Ružomberok a Ružomberskom magazíne. V minulosti som pracoval ako externý, regionálny redaktor televízie TA3. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval.
Kreslí komiksy, ilustrácie a vyučuje na strednej škole. Spoločne so Soňou Balážovou vytvorili komiksovú sériu Zlatý Zub, ktorá je už tretím rokom pravidelne publikovaná v časopise Slniečko. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Pomimo, ktoré sa sústredí na publikovanie komiksového zborníka, výtvarné kurzy a prednášky o komikse a ilustrácií.
Autorsky prispievala do rozhlasu literárnymi príspevkami pre Miniromán. V roku 2017 jej vyšiel román s názvom Muž z jamy a deti z lásky. V roku 2018 kniha Tri smrtky sa plavia. Je spoluautorkou knižnej verzie večerníčka Websterovci.
Modré hory mali tento rok na Pohode premiéru s kapelou a teraz prichádzajú do Žiliny predstaviť svoj nový program. Bene, Lyrik, Roland Kánik a ich hostia Michal Šelep (basa) a Ľuboš „Ežo“ Ambrozai (bicie) si hranie v tejto zostave natoľko obľúbili, že sa rozhodli to nenechať iba na jeden koncert.
Pracoval v rôznych médiách (Východoslovenské noviny, SITA, denník Pravda). Po návrate do rodného mesta bol dlhodobo nezamestnaný, potom pracoval ako barman. V súčasnosti je vedúcim oddelenia kultúry na Mestskom úrade v Gelnici. Poviedky publikoval v Denníku N a pražskej A2. Kniha Milo nemilo je jeho debutom.
Píšem blog pampuch.sk, kde sa snažím ponúkať prehľad súčasnej slovenskej aj českej detskej literatúry. Najviac sa však venujem práci v OZ Čítajme si spolu, kde kde sa snažíme ukázať rodičom, aké výhody prináša spoločné čítanie deťom od narodenia.
Pôsobí ako odborný asistent a vedecko-výskumný pracovník na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v BA. Je autorkou mnohých odborných i popularizujúcich materiálov o detskom čitateľstve a tiež priaznivcom a spolupracovníkom portálu Mama, tata, čítajte s nami! a celoslovenskej súťaže Čítame s Osmijankom. Pridaj sa aj ty.
Samo Marec píše na internet tak dlho, že si už ani nepamätá, kedy začal. Má množstvo názorov, mnohokrát sa mýli, ale neúnavne sa domnieva. Keby si mal vymyslieť epitaf, znel by takto: Tu leží človek, ktorý neochvejne zastával svoje premenlivé názory.
Stredoškolský učiteľ slovenčiny, filozofie a dejepisu, ktorý si zvyká na riaditeľovanie. Učiteľom chcel byť od detstva, jeho priezvisko v preklade znamená učiteľ, a tak ani nemal inú možnosť. Okrem toho rád pozerá a rozhoduje stredoškolské debaty, ktoré vychovávajú mladých ľudí schopných rozlíšiť fakt a fikciu.
Michal Hvorecký (1976) vyštudoval estetiku. Píše poviedky, romány a blogy. Jeho knihy vyšli v siedmich jazykoch. Pracuje v Goetheho inštitúte. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry. Žije s rodinou v Bratislave.
Toho času nanovo zamilovaný do literatúry, v tomto prípade do literatúry faktu. Okrem toho udržiava vzťah s predchádzajúcimi známosťami ako slovenskou nielen súčasnou beletriou, študentským divadlom a vyučovaním jedného z povinne maturitných predmetov. Z času na čas moderuje sváry svojich dorastajúcich detí a rôzne debaty. Sníva o tisícstranovej knihe pričítateľnej za pol dňa.
Vyštudovala anglickú filológiu a je mamou Bena a Zojku. Pred štyrmi rokmi založila OZ Cítajme si spolu, ktoré sa snaží povzbudzovat rodicov, aby si viac cítali s detmi a ktoré organizuje celoslovenskú Konferenciu (ne)obycajných rodicov ci projekt letného cítania Precítané leto. Viki už druhý rok pôsobí v kníhkupectve Martinus. Tam má na starosti projekty, ktoré z detí a ich dospelých vytvárajú citatelov.
Ilustrátor a grafický dizajnér. Študoval na akadémií vo Varšave u profesora Janusza Stannyho. Spolupracuje s poľskou televíziou TVP I Pragramme, pre ktorú pripravoval niekoľko projektov spolu s Platige Image animation studio. Získal za ne cenu Golden Eagle a cenu Umelecký riaditeľ roka. Od roku 2012 spolupracuje ako ilustrátor s vydavateľstvom Wydawnictwo Dwie Siostry.
Ondrej pôvodne študoval tlmočníctvo, ale keď mu zrušili fakultu, rozhodol sa splniť si detský sen a odišiel pracovať do Nórska ako vodič autobusu. O svojich zážitkoch z práce napísal sériu článkov pre stránku www.dailymale.sk a po ich úspechu sa rozhodol vydať ich aj v knižnej podobe. Kniha Ako som vozil Nórov sa zakrátko stala bestellerom s bezmála desaťtisíc predanými výtlačkami.
Prekladateľ a milovník kníh v akejkoľvek podobe. Vyštudoval angličtinu a slovenčinu na FFUK v Bratislave, pracoval ako redaktor (Domino fórum, .týždeň). Z angličtiny preložil diela autorov ako Paul Auster, Ralph Waldo Emerson, Jeffrey Eugenides, Ernest Hemingway, Kazuo Ishiguro, Alice Munroová, Chuck Palahniuk, Terry Pratchett, Irvin D. Yalom, Markus Zusak. Za preklad románu Otrok od Isaaca Bashevisa Singera získal Cenu Jána Hollého.
Vyštudoval matematiku a informačnú bezpečnosť. Dnes vyvíja software pre mobilné telefóny a čipové karty. Tvorivým písaním sa zaoberá od gymnázia, úspešne sa zúčastňoval literárnych súťaží, píše recenzie pre iLiteratúru. Jeho debut Prašina se stal bestsellerem a teší sa obľube čitateľov naprieč generáciami. Prašina získala Cenu učiteľov za prínos k rozvoji detského čitateľstva a Cenu nočných spáčov Noci s Andersenem. Autorovi prinesla nomináciu na Magnesii Literu, Cenu Jirího Ortena alebo Zlatou stuhu.
Autor viacerých divadelných hier, ktoré boli okrem domovského Divadla Pôtoň uvedené v Slovenskom komornom divadle, Slovenskom národnom divadle, Bábkovom divadle Žilina a Bábkovom divadle na Rázcestí. Okrem divadelnej tvorby sa venuje aj tvorbe pre rozhlas a televíziu.
Kreatívny riaditeľ v reklamnej agentúre, autor v online prostredí a v divadle. S Lýdiou Ondrušovou založili blog Troška troska, na ktorom rozoberali svoje životné zlyhania. Vydal zbierku Smútok v srdci, falafel v placke, ktorá experimentuje s vplyvmi digitálu na súčasnú literatúru. V offline tvorí s režisérkou Dašou Krištofovicovou divadelné hry.
Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru – anglický jazyk a literatúru na FF UK v Bratislave. Je profesorkou slovenskej literatúry na FF PU v Prešove, štyri roky pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na FF Univerzity v Novom Sade. Je autorkou monografií Personálna téma v prozaickom texte (2001) a P(r)ózy po roku 1989 (2009), výberu zo svojich viac ako 500 recenzií Do poslednej bodky (2015), editorkou výberov Jozef Cíger Hronský. Prózy (2008) a Milo Urban. Prózy (2013) a viac ako desiatich zborníkov z medzinárodných konferencií o slovenskej literatúre po roku 1989 a 2000. Spolupracovala i na kolektívnom projekte Slovník slovenských spisovateľov (ed. V. Mikula, 1999, 2005).Autor fotografie: Boris Pretnar
Slovenský fotograf, reportér a publicista. Prináša reportáže z krízových oblastí vo svete i z domova. Spoluautor viacerých dokumentárnych filmov. Zakladateľ organizácie Človek v ohrození.
Už počas štúdia sa zaoberala témou čitateľskej gramotnosti detí v Dome umenia pre deti Bibana a neskôr pracovala ako knihovníčka Francúzskeho inštitútu v Bratislave a v knižnici v Žiline kde robila programy na podporu čítania pre deti materských a základných škôl. Zameriava sa aj na prácu s knihou s najmenšími, kde využíva prvky Montessori pedagogiky.
Absolventka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor anglický jazyk a literatúra PHARE. Pracovala ako pedagóg na gymnáziu v Žiline, na Britskom centre v Žiline a v súčasnosti pracuje ako učiteľka na ZŠ Jarná, kde sa snaží motivovat deti k jazyku aj prostredníctvom kvalitných detských kníh v angličtine.
