Absolvent slovenskej a poľskej filológie na Prešovskej univerzite, s Filipom Ostrowským založil a vedie Vydavateľstvo Absynt, pre ktoré príležitostne prekladá z poľského jazyka.
Slovenský novinár pracuje ako zahraničnopolitický redaktor v denníku SME a za svoju prácu bol už trikrát nominovaný na Novinársku cenu. Okrem práce v denníku SME robí aj šéfredaktora štvrťročníka Príbehy 20. storočia, ktorý vydáva občianske združenie Post Bellum a bol editorom internetového magazínu MONO.sk. Vďaka svoje pracovnej náplni môže skĺbiť svoju vášeň pre cestovanie s prácou.
Zaoberá sa konfliktmi a krízovými oblasťami na celom svete. Jeho séria reportáží z Latinskej Ameriky získala pred niekoľkými rokmi tri novinárske ceny. Po reportážnej knihe z Donbasu prichádza s novinkou o Venezuele, ropnej veľmoci, v ktorej ľudia hladujú. Vo svojich textoch ukazuje, že osudy zdanlivo periférnych regiónov na druhom konci planéty prinášajú dôležitý odkaz aj nám.
Samo Marec píše na internet tak dlho, že si už ani nepamätá, kedy začal. Má množstvo názorov, mnohokrát sa mýli, ale neúnavne sa domnieva. Keby si mal vymyslieť epitaf, znel by takto: Tu leží človek, ktorý neochvejne zastával svoje premenlivé názory.
Kým sa vydal na spisovateľskú dráhu, prešiel rôznymi povolaniami od člena strážnej služby až po vedúceho kina. Knižne debutoval v roku 1993 a odvtedy už vydal vyše tri desiatky kníh. Presadil sa ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi a dobovými detektívkami. Je držiteľom viacerých žánrových ocenení vrátane Ceny Fantázie či Ceny Akadémie sci-fi, fantasy a hororu za najlepšiu českú a slovenskú knihu roka. S rodinou žije v Banskej Štiavnici.
Poľský novinár a korešpondent si získal uznanie za svoje reportáže a novinové príspevky z mnohých problematických miest sveta, ktorými zmietali ozbrojené konflikty. Pôsobil v Poľskej tlačovej agentúre aj v denníku Gazeta Wyborza. Vďaka jedinečnému písaniu, v ktorom spája reportáž s prózou, ho mnohí prirovnávajú k jeho kamarátovi Ryszardovi Kapuscińskému.
Maďarský spisovateľ so slovenskými koreňmi, sa narodil v Slovenskom Komlóši (Tótkomlós), vyše desať rokov pôsobil v Sociologickom ústave Maďarskej akadémie vied, neskôr pracoval ako redaktor. V slovenčine vyšiel jeho najznámejší román Jadvigin vankúšik a román Prirodzené svetlo. V oboch sa dotýka dejinného pohľadu na maďarsko-slovenské spolužitie. Žije v Budapešti.
Vyštudovala angličtinu a češtinu na Filozofickej fakulte Ostravskej univerzity. Pracovala ako lektorka anglického jazyka a prekladateľka. Debutovala v roku 2013 románom Slepá mapa, najsilnejšie sa však zapísala do povedomia čitateľov svojou treťou knihou Hana, ktorá bola preložená už do štrnástich jazykov. Žije ve Valašském Meziříčí.
Prekladá prózu a poéziu z maďarčiny, naposledy jej vyšiel preklad románu Lászlóa Krasznahoarkaiho Melanchólia vzdoru. V rokoch 2016 až 2018 bola šéfredaktorkou Revue svetovej literatúry. V súčasnosti pracuje ako dramaturgička v Slovenskom rozhlase a je šéfredaktorka online časopisu Verzia
Poetka a literárna vedkyňa Zuzana Husárová a hudobník a programátor Ľubomír Panák dlhodobo spolupracujú na projektoch z oblasti elektronickej literatúry. Okrem spoločných projektov sa Z. Husárová venuje vlastnej poetickej tvorbe, teoreticky píše o prepojení literatúry a technológií a je zodpovednou redaktorkou časopisu Glosolália. Ľ. Panák sa zároveň venuje elektronickej hudbe, djingu a fotografii.
Pracuje v médiách od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. Je pravidelnou prispievateľkou do magazínu Art&Antiques.
Vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu a od roku 2015 vedie svoje Bábkové divadlo Morgonrock zameriavajúce sa na moderné podanie tradičných bábkarských naratívov. Pilotnú hru divadla O čertovi Kolofónovi spracoval v roku 2017 aj knižne. Následne debutoval na poli beletrie pre dospelých knihou Veľký román. V roku 2019 vydal svoju tretiu knihu Čakanie na sneh a pripravuje životopisný komiks o Lasicovi a Satinskom
Už od detstva ho fascinovala história, predovšetkým jedna z jej najdramatickejších častí – dejiny vojen. Svoj záujem neskôr rozšíril nielen o ich štúdium, ale i popularizáciu prostredníctvom článkov pre HistoryWeb.sk (HistoryLab.sk) či Historickú revue. Najnovšie k nim trochu netradične, ale snáď o to zaujímavejšie pridal aj o knihu o slovenských vojenských dejinách určenú (nielen) mladším čitateľom s názvom Bitky a bojiská, na ktorej spolupracoval s ilustrátorom Františkom Hříbalom. S rodinou žije v Budmericiach.
Pohybuje sa vo svete rádií od roku 1998, z pyramídy Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici číslo 1 vysiela nepretržite každý týždeň od roku 2005. K literárnym besedám sa dostal v roku 2015 a teší sa, že má na konte rozhovory v kníhkupectvách s takými menami ako Dušan Mitana, Pavel Vilikovský, Balla, Peter Breiner či Mila Haugová.
Držiteľ ocenenia Biela vrana, antropológ, špičkový vedec, aj anarchista. Pôsobí aj v organizácii Zdravé regióny a po vypuknutí pandémie koronavírusu sa priamo v rómskych osadách, najmä na Spiši zapojil do boja so šíriacim sa vírusom.
Spisovateľ a publicista, redaktor vydavateľstva Absynt. Autor štyroch prozaických kníh: Kameň v kameni, Okná do polí, Uchom ihly a Med pamäti. V súčasnosti pripravuje zbierku prozaických esejí z prostredia Malých Karpát. Prozaickými fejtónmi a knižnými recenziami pravidelne prispieva do Denníka N.
Vyštudovala slovenčinu a estetiku na FiF UK v Bratislave. Ako novinárka začínala v československom týždenníku Mosty, dlhé roky pôsobila v denníku SME, kde stále príležitostne prispieva. Od roku 2020 pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV a venuje sa umeleckému prekladu z maďarčiny.
Rodák z Nevidzian a obyvateľ Ružinova. Vyštudovaný archeológ, v súčasnosti ilustrátor a grafik. Tvorí knižné obálky, plagáty a ako ilustrátor spolupracoval na niekoľkých knihách pre mládež. Lásku k starovekým dejinám pretavil do životopisnej knihy o Alexandrovi Veľkom.
Publicista a moderátor programov o knihách Dado Nagy sa v knižnm svete pohybuje už dlho. Pre rádio Slovensko pripravuje rubriku Okamihy knihy a reláciu Literárna revue.
Historik, ktorý sa okrem iného zaoberá dejinami socialistického a komunistického hnutia. Autor knihy Boľševizmus medzi Východom a Západom (Bratislava, 2012), redaktor vedeckého internetového časopisu Forum Historiae. Vyštudoval históriu a filozofiu na FiFUK v Bratislave. Pracuje v Historickom ústave SAV. Žije v Trenčíne.
Prvá knižná publikácia prekladateľky Renaty Deákovej – preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik – bola v roku 2000 ocenený Cenou Jána Hollého. Je zostavovateľkou a redaktorkou antológií a tematických čísel slovenskej literatúry v maďarských literárnych časopisoch a maďarskej literatúry v slovenských časopisoch, prekladá okrem iného romány Pétera Esterházyho, Sándora Máraiho, či divadelné hry Györgya Spiróa.
Je známy svojimi monumentálnymi dielami v galériách i v krajine. V tvorbe ho zaujíma tematizovanie vzťahu tela voči miestu svojh výskytu. Často svojimi dielami pozmeňuje povahu prostredia, tak aby sme ich mohli objavovať nanovo a zažívať v nich intenzívnejšie seba. Tento rok žije kurátorskou, umeleckou, remeselnou a produkčnou starostlivosťou o projekt Completing the Sphere/Doplňanie Sphéry v Novej Synagóge.
Reper, básnik, autor, textár, hráč. Marián Bene Benkovič vyrastal medzi panelákmi a počítačovými hrami a rapovými kazetami. S Lyrikom tvorí Modré hory, s Karaoke Tundrom majú projekt Peťo Tázok a Karaoke Tundra, a okrem hudobných projektov má na konte aj knihu Dobré slohy.
Saxofonista, študoval na Konzervatóriu v Žiline, v rakúskom Grazi a vo fínskych Helsinkách. Po rokoch účinkovania v zahraničí sa vrátil do Košíc, kde pôsobí ako pedagóg na konzervatóriu. Popri vyučovaní sa venuje komerčným projektom ako aj umeleckej tvorbe, ktorej dominuje koncept Zen Sax postavený na voľnej improvizácii saxofónu.
Bieloruský dramatik, filmový scenárista, režisér a novinár. Je členom Koordinačného centra a podporovateľom Svetlany Tichanovskej. Z Bieloruska musel utiecť v septembri 2020, pretože v tom čase dochádzalo v Minsku k ostrým represiám proti Koordinačnému centru, do ktorého patrili doň rôzne verejné autority z oblasti kultúry, vrátane nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexejevič. Momentálne žije na Slovensku.
Narodila sa v Novom Sade v Srbsku a fotografiu vyštudovala na bratislavskej VŠVU, kde momentálne pedagogicky pôsobí. V posledných rokoch sa jej tvorba sústreďuje na jej vlastnú pamäť, rodinnú históriu, osobne spomienky a na termín prítomnosť minulosti v jej osobnom živote. Venuje sa aktívne a profesionálne fotografovaniu historickej ako aj súčasnej architektúre v Strednej Európe
Multimediálna vizuálna umelkyňa, aktivistka, kurátorka a profesorka absolvovala štúdium typografie a knižného umenia v Budapešti. Jej umelecká prax je založená na hľadaní rovnováhy medzi osobnou skúsenosťou života v politicky ťažko skúšanej krajine, a univerzálnou históriou krajín Východného bloku od roku 1990 po súčasnosť. Aktuálne pracuje na medzinárodnom výstavnom a výskumnom projekte Eastern Sugar
Narodil sa v Trenčíne, ktorý je veľký ako New York. V roku 2011 spolu s rodičmi založil internetový antikvariát a dodnes ho vedie. Je čitateľom súčasnej a modernej svetovej prózy. Žije na severnej periférii mesta a vo voľnom čase sa venuje písaniu. V tvorbe ho priťahuje magický realizmus a vlnenie skutočnosti.
Stand-up komik, scenárista a bývalý novinár začínal v roku 2006 v denníku SME, neskôr pôsobil v televíznom spravodajstve Markízy a RTVS, píše do Denníka N. Ako stand-up komik vystupuje so zoskupením Silné reči a vo svojich vystúpeniach si najradšej užíva búranie ľudských schém a konvencií.
meno programu, neurónovej siete, ktorá píše poéziu. Tvorí prostredníctvom vyladeného jazykového modelu GPT-2. Liza bola natrénovaná na literárnom korpuse, ktorý pozostáva z viac než 2000 súčasných slovenských titulov. Prostredníctvom nich sa naučila, ako funguje slovenský jazyk v poetickom kontexte. Básne Lizy Gennart vyšli aj knižne pod názvom Výsledky vzniku vo vydavateľstve Vlna/Drewo a srd.
Bert & Friends je: Karel Svoboda i David Lynch, alternatíva i pop, táborák i jazz, preháňanie i vážnosť, panna i netvor. V čele skupiny stojí Albert Romanutti, čerstvý držiteľ Ceny Anděl, ktorého autorský rukopis nezaprie vyštudovaného skladateľa, ale zároveň tiež niekoho, kto chce robiť veci inak a novo. Bert & Friends do českého popového rybníčka vnáša závan excentricity, ktorá tam dlho chýbala
