Zuzana Kovačič Hanzelová sa narodila 2. júla 1988 v Bratislave. Študovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Venuje sa najmä politike a témam chudoby. V denníku SME nastúpila v októbri 2018 po odchode z RTVS. Spolu s ďalšími kolegami pracuje na video obsahu denníka SME.
Patrí medzi najslávnejšie nemecké spisovateľky svojej generácie.V nultých rokoch ju objavil legendárny „pápež kritikov“ Marcel Reich-Ranicki. V slovenčine jej vyšla zbierka poviedok Nič len prízraky a román Domov. Viaceré jej knihy sa stali bestsellermi. najmä krátke prózy, z ktorých niektoré boli sfilmované a viaceré adaptované pre divadlo. Sama nahráva aj audioknihy a často vystupuje po celom svete.
Študoval architektúru v Liberci a Los Angeles a pracoval v Amsterdame, Londýne a Paríži. Potom sa namiesto navrhovania vlastných stavieb vedome rozhodol propagovať architektúru, teoretickú a kritickú prácu. V roku 2015 získal titul „Architekt roka“. Jeho mediálne aktivity zahŕňajú články pre Lidové noviny a Respekt, moderuje reláciu Bourání na Rádiu Wave Českého rozhlasu a reláciu Gebrian versus na Stream.cz.
Spisovateľ a publicista nemohol ako dieťa z rodiny disidenta Milana Šimečku vyštudovať. Pred rokom 1989 pracoval v robotníckych zamestnaniach. Pred revolúciou publikoval v samizdate, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, vyšiel mu napríklad súbor noviel Džin. Na konci 90. rokov bol šéfredaktorom týždenníka Domino-fórum, v rokoch 1999 až 2006 šéfredaktorom denníka SME, potom šéfredaktorom a neskôr editorom českého časopisu Respekt. Od vzniku Denníka N bol šéfom jeho redakčnej rady. Na jeseň 2016 prešiel z Respektu do Denníka N. Jeho syn Michal je europoslancom.
Oceňovaná česká spisovateľka a scenáristka patrí k najúspešnejším českým autorkám súčasnosti. Je autorkou niekoľkých kníh pre deti aj pre dospelých a prispieva aj do poviedkových antológií. Za svoje dielo získala už niekoľko ocenení, okrem iného literárnu cenu Magnesia Litera 2010 v kategórii Kniha roka za prózu Zmizet a Cenu Jiřího Ortena 2008 pre mladých autorov za knihu K moři. Jej knihy patria k bestsellerom českého knižného trhu a vychádzajú aj v zahraničných prekladoch.
Spisovateľ, učiteľ a historik. Vo svojej tvorbe sa zameriava najmä na historické romány a populárne-náučnú literatúru. V roku 2014 obhájil doktorát na Jagelovskej univerzite v Krakove. V rovnakom roku získal štipendium od The Jewish Foundation for the Righteous. Jeho najúspešnejším románom je kniha Čierna a purpurová.
Reper, básnik, autor, textár, hráč. Marián Bene Benkovič vyrastal medzi panelákmi a počítačovými hrami a rapovými kazetami. S Lyrikom tvorí Modré hory, s Karaoke Tundrom majú projekt Peťo Tázok a Karaoke Tundra, a okrem hudobných projektov má na konte aj knihu Dobré slohy.
Pohybuje sa vo svete rádií od roku 1998, z pyramídy Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici číslo 1 vysiela nepretržite každý týždeň od roku 2005. K literárnym besedám sa dostal v roku 2015 a teší sa, že má na konte rozhovory v kníhkupectvách s takými menami ako Dušan Mitana, Pavel Vilikovský, Balla, Peter Breiner či Mila Haugová.
Spisovateľ a publicista, redaktor vydavateľstva Absynt. Autor štyroch prozaických kníh: Kameň v kameni, Okná do polí, Uchom ihly a Med pamäti. V súčasnosti pripravuje zbierku prozaických esejí z prostredia Malých Karpát. Prozaickými fejtónmi a knižnými recenziami pravidelne prispieva do Denníka N.
Vysokoškolský učiteľ a filozof. Profesne sa venuje najmä vzťahu jazyka a myslenia, povahe vedeckého skúmania a klasickej gréckej filozofii. Miluje prírodu, hudbu a rozhovory.
Venuje sa literárnemu prekladu prevažne žánrovej literatúry. Prekladal do češtiny napríklad diela N. K. Jemisinovej, Joea Abercrombieho, Kevina Hearna, či Davida Gemmella. V roku 2016 sa stal víťazom medzinárodnej súťaže Tvár prekladu, ktorej cieľom je propagovať literárny preklad, založil facebookovú skupinu Tváre prekladu a najnovšie aj vydavateľstvo Medusa zamerané na horor, fantastiku a podivno (weird fiction). Foto @ Juri Votava
Prednáša teóriu populárnej kultúry, interpretáciu filmu a dejiny filmu na ÚLUK a na Katedre žurnalistiky FF UKF v Nitre. Príležitostne publikuje, online aj offline, časopisecky aj knižne. Zbiera akčné figúrky, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu. V animovanom filme Ralf búra internet nadaboval postavu geeka, ktorý sa pýta Groota, či je ihličnatý, alebo listnatý strom.
Prvýkrát publikovala začiatkom 90. rokov minulého storočia. Vydala dosiaľ autorsky a spoluautorsky trinásť kníh, z ktorých časť vyšla aj v prekladoch – v češtine a poľštine. Okrem kníh publikovala množstvo poviedok vo vedecko-fantastických výberoch alebo zborníkoch či časopisoch v slovenskom, českom, poľskom a filipínskom jazyku. Dve antológie zostavila. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení, napríklad Cenu Gustáva Reussa, Cenu Karla Čapka, dvojnásobné pasovanie za Rytiera rádu Fantasy, Cenu Fantázie, cenu European Encouragement Award, niekoľkokrát Cenu Českej a slovenskej akadémie SFFH v kategóriách Najlepšia slovenská kniha či poviedka, niekoľkokrát ceny Istron v rovnakých kategóriách, ocenenia Fantastická osobnosť roka, cenu Kniha roka Knižnej revue, cenu Drak za dlhoročný prínos do slovenskej fantastiky atď. Píše filmové a knižné recenzie, články o literatúre, fantastike a kreatívnom písaní. Roky ako publicistka prispievala do časopisov Fantázia, Pevnost a iných. Zaoberá sa literárnymi workshopmi, podporou a propagáciou začínajúcich slovenských autorov. Je šéfredaktorkou internetového denníka Fandom.sk, ktorého náplňou je fantastické dianie na Slovensku a v zahraničí. Je porotkyňou literárnych súťaží a od roku 2009 organizuje literárnu súťaž fantastických mikropoviedok Ohnivé pero.
Československá filmová, divadelná a rozhlasová autorka a režisérka. Vyštudovala Divadelnú a filmovú vedu na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 2015 založila vlastnú produkčnú spoločnosť so sídlom v Bratislave. V súčasnosti sa venuje najmä praktickému divadlu, spolupracuje s viacerými profesionálnymi scénami a prekladá z nemčiny. Príbeh Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej stvárnila aj v dokumentárnom filme Žena novej doby (2022) a ďalších projektoch. Dlhodobo skúma osudy významných žien a postavenie národnostných menšín v slovenských dejinách.
Michal Hvorecký (1976) vyštudoval estetiku. Píše poviedky, romány a blogy. Jeho knihy vyšli v siedmich jazykoch. Pracuje v Goetheho inštitúte. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry. Žije s rodinou v Bratislave.
Pracuje ako editorka a zástupkyňa vedúcej domáceho oddelenia v Literárnom informačnom centre, a tiež ako redaktorka a recenzentka píše do Magazínu o knihách, kultúrnej prílohy denníka SME, pričom sa stará aj o jeho sociálne siete. Svojimi textami prispieva do viacerých periodík na Slovensku. Pravidelne napríklad do časopisu .týždeň, do rodovo orientovaného štvrťročníka Glosolália, či do časopisu Príbehy 20. storočia. Moderuje literárne diskusie, fotí a okrem iného robí i rozhovory s reportérmi a reportérkami z krízových a vojnových oblastí.
Američanka žijúca v Bratislave. Pracuje ako manažérka v Nadácii Milana Šimečku, v Dokumentačnom stredisku holokaustu a spolupracuje aj s projektom Zabudnuté Slovensko. Jej poslaním je podporovať pamäť o holokauste, ľudské práva a demokratické inštitúcie. Je tiež aktívnou členkou Rady pre charitu v Medzinárodnom klube žien. V minulosti pracovala ako tlmočníčka a manažérka fundraisingu pre neziskovú organizáciu vo Washingtone, poskytujúcu pomoc ľuďom, ktorí prežili mučenie. Dlhé roky pracovala ako výskumníčka v Múzeu holokaustu vo Washingtone. Bola tiež zamestnaná v Americkej diplomatickej službe v USA a v bývalom Sovietskom zväze. Má diplom z francúzštiny a ruštiny z Georgetown University vo Washingtone.
Prekladá knihy a filmy z angličtiny a portugalčiny, venuje sa redigovaniu prekladových kníh a pôsobí ako redaktorka v časopise Verzia, ktorý vydáva občianske združenie literárnych prekladateľov a redaktorov DoSlov.
Slovenský publicista, spisovateľ a produkčný. Narodil sa v Nových Zámkoch do dvojjazyčnej rodiny, pričom maďarčina mu pomohla aj pri rešerši k tejto knihe. Žurnalistiku študoval najskôr v Bratislave, neskôr na Masarykovej univerzite v Brne a cez program Erasmus pol roka v Bordeaux. Po štúdiách bol štyri roky redaktorom Denníka SME na oddelení kultúry, kde sa venoval hlavne hudbe. Recenzie a články publikoval v rôznych magazínoch ako Kinema, Kinečko, Queerslovakia, Sóda či Vlna. Prozaicky debutoval s fantasy knihou Prosté rozprávky (Tatran 2018), ktorá spája motívy z Dobšinského rozprávok s príbehom queer hrdinu. Okrem písania sa v poslednom období na voľnej nohe zaoberá produkciou v oblasti kultúry a podujatí LGBTI komunity, je súčasťou tímu Bratislavského knižného festivalu BRaK, Mesiaca autorského čítania, združenia NoMantinels, Dúhového PRIDE, mesačníka Kapitál, projektu Túlavá čitáreň a filmovej distribučnej spoločnosti Film Expanded.
Je vedúci Edičného a informačného oddelenia Slovenskej ústrednej hvezdárne (SÚH) v Hurbanove, zodpovedný redaktor pre neperiodické publikácie vydávané SÚH spolupracujúci aj pri tvorbe dvojmesačníka Kozmos.
Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako prekladateľka v slobodnom povolaní, venuje sa predovšetkým umeleckej literatúre. Prekladá z angličtiny, portugalčiny a taliančiny. Svoj život momentálne delí medzi tri krajiny – Portugalsko, Slovensko a Taliansko.
Vyštudovaná učiteľka, ktorá okrem svojej práce s deťmi miluje literatúru a denne sa ponára do sveta kníh. Prečíta bezmála dve stovky titulov ročne a neváha o nich hovoriť dlhé hodiny. V súčasnosti pôsobí aj ako redaktorka a recenzentka v Magazíne o knihách v denníku SME, recenzuje knihy pre literárny časopis Glosolália a dva internetové magazíny. Keby ste ju niekedy hľadali, číta si. 🙂
Vyštudovala angličtinu a portugalčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde v súčasnosti vyučuje na Katedre romanistiky. Venuje sa umeleckému prekladu z portugalčiny a angličtiny.
Poetka a esejistka, píše aj pre deti. Vydala 13 básnických zbierok, naposledy Paternoster (2018) a knihu esejí Hlbiny slovenskej identity (2020). V esejach sa orientuje na kolektívne zranenia, filozofiu a symboliku. Zaujíma ju metafyzický priestor času. foto @ Lucia Papčová
Pracuje v médiách od roku 2010, keď nastúpila do denníka SME na oddelenie kultúry po elévskych skúsenostiach v Rádiu Devín. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. Je pravidelnou prispievateľkou do magazínu Art&Antiques.
Pracuje pre RTVS ako dramaturgička detského Rádia Junior a kultúrna publicistka Rádia Devín. Niekoľko rokov pracovala s ľuďmi bez domova. Do pestúnskej starostlivosti si vzala rómsku dcérku a okrem básnických zbierok má na konte aj rozprávkovú knihu Pirátske rozprávky.
Držiteľ ocenenia Biela vrana, antropológ, špičkový vedec, aj anarchista. Pôsobí aj v organizácii Zdravé regióny a po vypuknutí pandémie koronavírusu sa priamo v rómskych osadách, najmä na Spiši zapojil do boja so šíriacim sa vírusom.
Absolventka ateliérov Textilnej tvorby a Veškerého sochařství (VŠUP, Praha) a Ateliéra grafického designu (EINA, Barcelona), pracuje so širokou škálou intermediálných prostriedkov ústiacich vo väčšine prípadov do pestrých foriem knižnej, komerčnej a voľnej ilustrácie. Pro svoj osobitý a rozpoznateľný štýl je vyhľadávanou autorkou ilustrácií nielen detských kníh, ale tiež interiérových prvkov a vizuálnych aplikácií v priestore. Spolu so svojim manželom, grafikom a tlačiarom Jakubom, tvoria tandem studia Upupaepop pôsobiaceho na poli súčasného grafického a knižného designu, ilustrácie, typografie a autorskej designovej tvorby.
Vyštudovala francúzsku a portugalskú filológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje ako prekladateľka, tlmočníčka a lektorka. Spolupracuje o.i. s Portugalským inštitútom, ktorý šíri lusofónnu kultúru na Slovensku, organizuje jazykové kurzy a vydáva literatúru preloženú z portugalčiny.
Pochádza z Bratislavy. Vyštudovala angličtinu a portugalčinu (odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V roku 2013 získala doktorát z oblasti súčasnej portugalskej literatúry. S Portugalským inštitútom spolupracuje ako jazyková lektorka a prekladateľka. Z portugalčiny preložila romány Návrat (2020) od Dulce Maria Cardoso a Tučná (2022) od Isabely Figueiredo. Žije v Lietavskej Svinnej pri Žiline.
Absolventkou ateliéru knižnej ilustrácie prof. Dušana Kállaya a doc. Ľuboslava Pala na VŠVU v Bratislave. Venuje sa predovšetkým knižnej a editoriálovej ilustrácii. Je držiteľkou viacerých ocenení za knižné ilustrácie. Vyučuje figurálnu tvorbu na SŠUP – Škola dizajnu.
Je známy z televíznych obrazoviek, napríklad z relácie pre deti Kakao či ako účtovník mafiánov Milanko v sitkome Mafstory. Účinkoval v divadle GUnaGU, pôsobil ako riaditeľ TV Ružinov. Je autorom alebo spoluautorom viacerých úspešných detských kníh. V poslednom období sa ako autor prihováral predovšetkým dospelým čitateľom, no tentoraz sa vo svojej knižnej tvorbe po rokoch opäť vracia k tvorbe pre deti.
Autorka zbierky poviedok Exit (2013, vydal KK Bagala), za ktorú získala Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca, a novely Nič sa nestalo (2019, Marenčin PT), ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera a dočkala sa divadelnej adaptácie (2021, Ticho & spol.). Napísala a ilustrovala detskú knihu Joga zvieratká (2021, Marenčin PT) a je spoluautorkou a ilustrátorkou prvej slovenskej knižky o dinosauroch Odhaľ a spoznaj dinosaury (autorom textov je Dušan Valent, vydalo Albatros Media v roku 2022).
Vyštudoval geológiu a paleontógiu, ale už od stredoškolských čias sa venuje popularizácii vedy. V súčasnosti je šéfredaktorom magazínu o najstarších dejinách a mytológii Ľudia, mýty & dejiny a okrem vedeckej publicistiky pôsobí ako lektor interaktívnych náučných prednášok pre deti a mládež.
Slovenská ilustrátorka žijúca v Prahe. Jej primárnym zameraním je tvorba pre deti. Ilustrovala množstvo slovenských aj českých publikácií, má za sebou aj viacero zahraničných spoluprác (polep klziska v Kuvajte, vydanie knihy so stomatológom zo Chicaga a pod.). V súčasnosti má vydané dve autorské knihy: Cukrové topánky a Háro. Vo svojej tvorbe si zakladá na dôležitých posolstvách – spolupráca s OZ Živá vlna a tvorba benefičných grafík, knihy na témy inakosť, emócie, šírenie povedomia o ochorení vitiligo a pod. Absolvovala stáž na Plymouth University vo Veľkej Británii a má za sebou viacero samostatných a kolektívnych výstav. Foto: @Matúš Koprda
Ttvorí, hrá a hrá sa v Bratislavskom bábkovom divadle ako stály člen hereckého súboru. Je absolventom bábkoherectva na VŠMU. Pôsobí ako zdravotný klaun (Červený nos Clowndoctors o.z.) pod menom Dr. Fedor Slíž. Nadšenie pre bábky a divadlo si rád tvorivo vybúri v menších projektoch divadla Trieska. V spolupráci s Osmijanko n.o. pripravuje divadelné adaptácie súčasnej slovenskej literatúry pre deti a mládež. Vo svojich predstaveniach s deťmi otvára témy straty domova, utečenectva, fyzických hendikepov, šikany, sebaprijatia a ekologickej zodpovednosti. Od svojich detí sa učí, čo všetko sa ešte nenaučil.
Učí anglickú a kanadskú literatúru na univerzite. Píše o MargaretAtwoodovej, Angele Carterovej a rozprávkach. Vedie Literárne večery v Artfore, na ktorých sa knihomoli a knihomoľky rozprávajú o knihách a literárnych zážitkoch. Inak pije kávu a číta všetko, čo jej príde pod ruku.
Germanistka, prekladateľka, recenzentka a občasná moderátorka literárnych podujatí a milovníčka kníh. Z nemeckého jazyka preložila romány Olgy Grjasnowej, Juli Zeh, Pascala Merciera, Angeliky Schrobsdorff, Francesca Micieliho, Daniela Specka či kultovú knihu My deti zo stanice ZOO od Christiany F.
